Potomok🐍 [Dokončené]

39. Rokfort

Plán bol jasný. Vojsť do hradu a nájsť prútik. Verili sme, že nám Rokfort podá pomocnú ruku ako každému, kto ju potreboval.

Kvôli veľkým hádkam sme vymýšľali plán niekoľko dní ale napokon som vyhrala. Budem to ja a Mattheo, čo pôjde na Rokfort hľadať bazový prútik. Bolo to najlepšie riešenie.

Potrebovali sme niekoho, kto bude našimi očami. Všetci tu zostanú a budú hľadieť do mapy. Použijeme muklovský vynález. Ja s Mattheom budeme mať v ušiach sluchadlo, zatiaľ čo oni vysielačku.

,,Pamätáte si celý plán?" Spýtal sa nás otec.

,,Samozrejme, že áno." Prikývla som.

Boli sme pripravení ísť na Rokfort a nájsť ten prútik za akúkoľvek cenu. Nemohli sme dopustiť aby ho oživila.

Premiestnili sme sa do lesa, kúsok od Rokville. Našťastie bola tma, takže sme nemuseli dávať veľký pozor, že nás niekto uvidí.

,,Počujete?" Spýtal sa v telefóne Harry.

,,Áno." Odpovedali sme obaja.

Vošli sme do dedinky a videli všetko pozatvárané. Nikde ani nohy. Pomaly sme prešli cez pár uličiek, až sme sa dostali k obchodíku s cukrovinkári. Rovnako bol zatvorený a zamknutý.

Započuli sme hlasy. Smrťožrúti.

Mattheo mi z vlasov vzal sponku a rýchlo začal odomykať. Nemohli sme čarovať. Ihneď by prišli nato, že sme tu.

Mattheo krútil sponku v zámku a razom sa dvere odomkli. Vošli sme dnu potichu aby nezazvonil zvonček a zatvorili zasebou.

Po štvornožky sme prešli dozadu, takmer až do druhej miestnosti a zostali sedieť. Smrťožrúti prešli okolo a nachvíľu pred obchodom zastavili.

,,Zacítil som ženskú voňavku." Povedal jeden.

,,Samozrejme." Zasmial sa druhý ,,mal by si si už konečne vrznúť. Bez toho sexu ti to prepína v tej hlave."

Odišli.

S Mattheom sme si vydýchli a odišli k tajným dverám. Skočili sme do tajnej chodby a zatvorili zasebou.

Vystúpili sme na chodbe za jedným obrazom a pomaly kráčali po kraji chodby.

,,Na chodbe v pravo od vás sú dvaja smrťožrúti." Počuli sme Jamesa.

Zastavili sme a bežali sa ukryť do jednej z tried. Boli sme v bezpečí.

,,Slečna Malfoyová. Čo tu robíte?" Započula som.

Takmer ma prešla smrťka, keď som počula niekoho hlas ale keď som sa zvrtla, pochopila som.

Hovoril ku mne Dumbledorov obraz.

,,Snažíme sa nájsť bazový prútik aby sme zabránili ďalšej vojne, pán riaditeľ." Odpovedala som mu.

,,Pozoruhodné." Zamyslel sa.

,,Asi nebudete vedieť, kde ho nájdeme však?" V kútiku duše som dúfala, že bude poznať odpoveď.

,,Bohužiaľ, nie. Netuším, kde sa prútik nachádza v tejto chvíli ale môžem vám dať radu."povedal múdro.

,,Prosím." Ozval sa Mattheo.

,,Strom na nádvorí je vašou odpoveďou." Žmurkol a zmizol z obrazu.

Podarilo sa nám prejsť až na nádvorie, kde sme nachvíľu zastavili tesne pri strome. Obzerali sme si ho. Dokonca aj zem a listy ale nič sme nevideli. Všetko bolo normálne a ani kúsok mágie.

Stáli sme opretí o strom a rozmýšľali, do ktorej tajnej chodby sa musíme pozrieť. Videla som Mattheov nešťastní výraz. Vedel, že hľadáme ihlu v kope sena.

,,Dnes večer sa pozrieme do tajomnej komnaty. Tam je tiež voda." Započuli sme Delphini.

Vypúlila som oči a Mattheo mi chytil ústa. Modlila som sa o pomoc. Moje vnútro prosilo o pomoc a zrazu sa strom pootvoril a obaja sme doň padli.

Pád bol dlhý a už som videla ako placku na zemi ale tesne pred zemou nás kúzlo zastavilo a jemne sme dopadli.

Vyskočili sme na nohy a obzreli sa.

,,Mama, otec. Počujete ma?" Spýtala som sa ale nikto sa neozýval.

Bolo tam ticho.

,,Nie je tu signál." Odpovedal Mattheo a vytiahol si z ucha sluchadlo.

Nachádzali sme sa v malej miestnosti bez okien a dverí. Všetko bolo čierne a jediné, čo žiarilo, bol strop.

Zvláštne.

Namiesto stropu bola voda a v nej sa odrážal mesiac s hviezdami.

,,Čo to je?" Šepla som.

,,Nikdy som nič takéto nevidel." Nerozumel tomu ani Mattheo.

,,Čo budeme robiť?" Rozmýšľala som.

,,Ak má byť toto tá pomoc, o ktorej hovoril Dumbledore, nie som si istý, čo máme spraviť." Pokrútil hlavou.

Voda vytvorila pred nami vodný vír, ktorý vysel zo stropu. Mattheo ma ochranársky posunul dozadu a drž tesne za ním.

Ani jeden z nás nečakal, že tá voda na nás zaútočí a skôr ako sme sa stihli nadýchnuť alebo reagovať, boli sme uprostred vodného tornáda, ktoré nás ťahalo hore, smerom do stropu.

Všetko ustálo.
Ticho.

Voda sa nehýbala. Bola pokojná. Rýchlo som sa vynorila a lapala po dychu. Kúsok odomňa plával Mattheo a s dychom bol natom rovnako. Obaja sme museli odplávať ku brehu. Vyšli sme z rieky a lahli si na trávu.

,,Si v poriadku?" Spýtal sa nadomnou.

,,Áno." Usmiala som sa a posadili sme sa.

Vyšli sme z Rokfortského jazera.
Ale ako sme sa sem dostali, ani jeden z nás netušil.

Videla som nad hradom obrovský fľak, ktorý sa začal zväčšovať.

,,Musíme bežať!" Zakričala som.

Mattheo nerozumel ale spolupracoval. Veril mi.
Obaja sme bežali a smerom do hradu.