1. Bohovia: Vietor a Mesiac [Dokončené]

Dotyk vetra

Prvý dôvod bol ten, že nemám miesto, v ktorom by som tu bola v bezpečí pred Kyrellom a jeho temnotou.

Áno, je uväznený ale to neznamená, že nedokáže ublížiť. Theia má svoj byt, v ktorom momentálne býva. Je očarovaný jej mocou a všetká energia sa sústreďuje do obrazu nad posteľou, ktorý ma v každom byte.

Nemôže držať pod ochranou všetky byty, čo po svete má. Nestíhala by sa dobíjať jej moc, kým je na Zemi.

Ak by som jej byt teraz očarovala svojou mocou, nezabralo by to. Pokazila by som tu všetkú energiu.

Každopádne, teraz mi Kyrell neublíži. Ale v noci, keď je obrovská búrka, dokáže to. Dokáže svoju myseľ preniesť do tmy. Dokáže poslať svoju temnotu na Zem.

Preto, je nebezpečné zostávať na Zemi v takom počasí, ak nemáte očarované nejaké miesto vašou energiou.

Theia musela čakať na tri úplné zatmenia slnka, kým bola schopná očarovať to.

Ja by som musela čakať dvanásť splnov.

Darya je voda a preto by musela mesiac žiť pod vodou aby načerpala silu. Dokáže v nej dýchať, takže jej utopenie nehrozí.

Druhý dôvod je, že môj otec nemá rád, ak žijeme medzi smrteľníkmi.

Vošla som do vani napustenej takmer po okraj. Vôňa vanilky rozvoniavala po celej kúpeľni. Pena plávala na vode a s obrovským výdychom som si do nej ľahla.

Oddychovala som dlhé hodiny, kým voda nebola takmer studená a všetká pena nezmizla. Zrelaxovaná a uvoľnená som vyšla von a pozrela na hodiny.

V Theinej izbe som našla šatník plný oblečenia a požiačala si teplákovú súpravu. Po dlhom čase si dám niečo iné ako šaty.

Oblečená som vybehla von z budovy a navštívila najbližšiu reštauráciu, kde som si dala zabaliť jedlo.

Užívala som si ten pokoj a samotu. Predsa to bolo iné ako doma. Žiadne povinnosti, žiadna Bohyňa.

Chystať na rande som sa začala hodinu predtým. Rozpustené, mierne zvlnené vlasy a Makeup takmer žiadny, len špirála.

Mohla som sa namaľovať ale chcem vidieť jeho reakciu, keď ma uvidí bez neho.

Teda, ak sa ukáže.

Obliekla som si šaty od Marie a musím uznať, že vyzerali nádherne.

Vzala som Thei nejakú malú kabelku cez plece a dala si do nej kľúče od bytu.

Vyšla som von a začala kráčať ulicami priamo na miesto stretnutia. Cesta mi trvala celkovo asi pätnásť minút, čo bolo fajn. Zastavila som až pred budovou a otočila sa jej chrbtom. Viac sa mi páčil výhľad na park.

Bolo zvláštne, koľko ľudí v ňom trávilo čas. Sedeli na dekách v tráve s piknikovým košom, deti hrali rôzne hry a naháňali sa. Iný dospelí športovali alebo dokonca cvičili svoje zvieratá. Tínedžeri sedeli na lavičkách, počúvali hudbu a smiali sa.

Zacítila som jemný letný vánok. Posledné dni to bol zvláštny pocit. Vánok nebol rovnaký. Tancoval okolo mňa ladnými pohybmi. Akoby sa snažil vyzvať ma k tancu.

Ak by som pred pár dňami čítala v knihe, že dotyk vetra neexistuje, verila by som tomu ale teraz už nie. Dotyk vetra bol príjemne hrejivý. Cítila som ako mi dával objatie. Z nejakého dôvodu ma napĺňal pocitom bezpečia a lásky. Nechávala som sa ním unášať. Možno som si nechcela pripustiť, že ma to istým spôsobom vzrušovalo ale bolo to tak.

,,Ahoj, Esmeray." V tesnej blízkosti zamnou som započula chrapľavý dominantný hlas.

Jeho hlas.

Vánok pominul a ja som nedobrovoľne cúvla dozadu. Narazila som na mužné pevné telo. Nadskočila som od ľaku a zvrtla sa na mieste.

,,Lorcan." Pozrela som do jeho sivých očí ,,začínala som si myslieť, že neprídeš."

Vzal mi ruku a jemne nasa predklonil. Vyzeral ako pravý gentleman.

,,To by som nemohol spraviť takej nádhernej dáme." Usmial sa a pobozkal mi ruku tesne nad hánkami.

,,Udivuje ma, že v tejto dobe je niekto taký zdvorilý gentleman." Hľadela som naňho s toľkou zvedavosťou.

Chcela som ho prelistovať ako knihu. Túžila som poznať každý detail, každé tajomstvo a každý chtíč.

,,A to je dobre, či nie?" Usmial sa.

,,Je to príťažlivé." Odvetila som bez hanby a poprvýkrát si ho prehliadla.

Mal na sebe tmavomodré úžšie tričko s krátkym rukávom. Dotrhané bledé rifle, ktoré sa na lýtkach zužovali a na nohách mal čierne botasky. V jednej ruke držal mikinu a v druhej malú kyticu poľných kvetov.

V jednoduchosti je krása.

,,Nemal som odvahu si tipnúť, ktoré kvety máš najradšej." Povedal s miernou nervozitou v hlase.

,,Sú nádherné." Šťastne som si ich vzala a privoňala k ním.

Mali výraznú vôňu ako u nás na planéte Cranion. Voňali ako domov.

,,Ďakujem." Opäť som k ním privoňala.

,,Ak z nich máš takú radosť, môžem ti ich nosiť každý deň." Zlato sa usmial.

,,Platí." Radosť na mojej tvári nešla skryť.

Lorcan sa jemne dotkol môjho chrbta a obaja sme začali kráčať parkom a ulicami, až priamo do kina.

Zastavili sme pred veľkou tabuľou s filmami.

,,Na čo sa pôjdeme pozrieť?" Spýtal sa ma a čítal.

,,Myslím, že táto komédia nevyzerá zle." Zamyslela som sa.