1. Bohovia: Vietor a Mesiac [Dokončené]

Farebné tetovanie

Mojou záchranou bola mama, ktorá navrhla každému nocľah ale odmietli. Preto sme sa dohodli, že všetci prídeme ráno na raňajky.

Keď som videla pohľady mojich sestier, vedela som, čo bude nasledovať. Nevedeli spustiť z očí Lorcanových bratov a sledovali sa navzájom, až kým nevošli do portálov a nezmizli v nich.

S Lorcanom sme odišli konečne domov na jeho hrad. Premiestnili sme sa na nádvorie a zostali sami.

Lorcan sa uvoľnil a vydýchol si. Vzal ma do náručia a pobozkal.

,,Konečne." Zašepkal.

,,Milujem ťa." Usmiala som sa.

,,Aj ja teba, mesiačik." Chytil ma okolo pásu ,,celý čas si pozerala na našich súrodencov. Prečo?" Spýtal sa.

,,Pretože si myslím, že sa našli rovnako ako my dvaja." Šibalsky som sa usmiala.

,,Myslíš, že-..." Vypúlil oči.

,,Áno, myslím." Prikývla som.

,,Tak to tu bude ešte príliš veselo." Zchuti sa zasmial a zdvihol ma do náručia ,,poď si ľahnúť, mesiačik. Si unavená."

,,Boli to dlhé dni." Pousmiala som sa a hlavu si položila na jeho rameno.

Otvorili sme dvere do izby a Lorcan ma položil pri posteli.

,,Idem ešte služobníctvu oznámiť, že sme doma." Pobozkal ma a odišiel.

Vyzliekla som sa zo šiat do naha a išla do teplej sprchy. Umyla som si vlasy a zabalila sa do županu. Prevrátilo mi žalúdok a vybehla zo sprchy. Bežala som k záchodu a zvracala.

,,Som len vystresovaná." Povedala som si sama pre seba a poumývala sa.

Bohovia mohli mať so smrteľníkmi deti len výnimočne a preto som tehotenstvo zamietla v sekunde ako ma napadlo. Vždy museli byť viaceré znamenia. Na oblohe sa raz za dva roky objavuje hviezda Mirfak. Len vtedy Boh mohol splodiť dieťa. Podľa kalendára, však hviezda žiarila na oblohe týždeň predtým ako som Lorcana zbadala.

Prešla som k posteli a vyzliekla sa. Ľahla som si a zostalo ticho. Zatvorila som oči a pomaly zaspávala. Počula som ako Lorcan vošiel do izby. Podišiel ku mne a pobozkal ma. Vyzliekol sa a odišiel do sprchy. Keď vyšiel, ľahol si vedľa mňa a pritúlil si ma k sebe.

Obaja sme zaspali v objatí toho druhého a keď sme sa zablúdili, bolo to pokojné ako predtým.

,,Dobré ráno." Usmial sa na mňa.

,,Ahoj." Pokojne som ležala vedľa neho.

,,Ako sa cítiš?" Spýtal sa ma.

,,Všetko je fajn." Postavila som sa a išla sa obliecť.

,,Si pripravená na prvé rodinné raňajky, mesiačik?" Zasmial sa Lorcan z postele a sledoval ma s rukami založenými za hlavou.

,,Sú len dve možnosti ako to dopadne. Buď to bude katastrofa alebo príjemné prekvapenie." Zasmiala som sa a obliekala si šaty.

,,To máš pravdu." Usmial sa a postavil sa.

O hodinu sme sa vrátili na hrad mojich rodičov, kde už sa rozprávala Lorcanova rodina s mojimi rodičmi.

Privítanie bolo pokojné a všetko išlo podľa plánov. Raňajky sme mali vonku na záhrade, čo vyzeralo pokojne, až kým Theia nezačala provokovať Navarra.

Theia svoje slnečné lúče mierila nenápadne priamo Navarrovi do očí. Tiež som nenávidela, keď to robila. Bolo to akoby niekto mieril na vašu tvár zrkadlo s odrazom slnka.

Navarro po nej škaredo pozeral a videla som jeho mávnutie. Snehová guľa vletela Theii priamo do výstrihu šiat a tá šokovane zamrzla. Najprv ju prekvapila Navarrova schopnosť a potom to, že si k nej niečo také dovolil.

Utrela sa a hrdo zdvihla hlavu. Snažila sa mu nevenovať už ani pohľad ale sem tam sa jej to nepodarilo.

Zato Daeronov pohľad bol nepokojný. Pozeral na Daryu ale viditeľne mu vadila Armonova prítomnosť. Pousmiala som sa pre seba a čakala na koniec raňajok.

,,Poďme my dievčence dnu. Necháme mužov aby sa porozprávali." Ozvala sa moja mama a ako prvá zmizla Theia s Daryou.

Mňa mama chytila za ruku aby som jej neušla a čakala na Lorcanovu mamu.

Len čo sme vošli dnu, mama mi položila otázku ,,už to vieš?" Spýtala sa.

,,Čo?" Nerozumela som.

,,No, veď predsa o tvojom tehotenstve." Šepla Lorcanova mama.

,,Ale mama, netrep. Veď vieš predsa, že bohovia môžu otehotnieť len ak žiari na oblohe hviezda Mirfak." Šepla som.

,,Tvoje tetovanie je farebné. Si tehotná." Ukázala mi moje zápästie.

Všimla som si, že naše tetovania zostali farebné ale neprikladala som tomu veľkú pozornosť.

,,A tá hviezda platí len v spojení Boh a smrteľník. Lenže vy ste Boh a Bohyňa. Boh je bezchybné stvorenie, takže aj plodnosť by mala byť bezchybná." Doplnila Lorcanova matka ,,tetovanie sa aj tak sfarbí až po troch mesiacoch tehotenstva."

,,Nie som tehotná. Určite nie som." Spomenula som si na zvracanie ,,veď my sme sa o tom ani nerozprávali o dieťati. Teda rozprávali ale nie o tom, že ho chceme hneď teraz." Začala som panikáriť.

,,Kľud, Esmeray. Lorcan je rozumný. Stresuješ zbytočne." Uisťovala ma jeho mama.

,,Dobre. Ja si s ním potom pohovorím." Prikývla som a snažila sa rozmýšľať s chladnou hlavou.

Hodinu sme sedeli v jednej z obývacích miestností. Ja som bola väčšinou ticho a ostatné sa rozprávali a niekedy aj prekrikovali.