1. Bohovia: Vietor a Mesiac [Dokončené]

Esmeray - Otcov nesúhlas

Esmeray

,,Z tohto zámku sa už nikdy nedostaneš, Esmeray. Prekročila si všetky hranice a porušila všetky zákazy." Otec na mňa nahnevane pozeral ,,teraz pôjdeme dnu a rozprávať budem ja, nie ty."

,,Ale-.." šepla som.

,,Povedal som. Máš obrovský prúser." Zazrel po mne a začal kráčať preč ,,ak by ťa Armon nesledoval a nepovedal mi o tom, kam chodíš, bol by som v nevedomosti."

Darya vypúlila oči a zazrela po Armonovi škaredým pohľadom.

,,Neteš sa dopredu. Na tvojej pozícii sa nič nemení a na tvojom mieste, by som sa odteraz pozerala za chrbát, pretože spravím všetko preto aby si z tejto planéty získal jednosmernú letenku na Zem." Šepla som vedľa neho.

Kráčala som dnu a za mnou ostatní. Čakala som, že pôjdeme do obývačky ako vždy, keď sa niečo udialo ale nie. Vošli sme do otcovej pracovne. Len ja, otec a mama. Nikoho iného nepustil a zamkol.

,,Ako je možné, že si sa dostala za hranice a prečo tam chodíš?" Začal.

,,Veď sám si povedal, že ma tá smrteľnícka vlez-prdelka sledovala, tak musíš vedieť, čo som tam robila." Odvetila som nebojácne.

Teraz už som nemohla hrať poslušnú dcéru. Musela som jednať ako dospelá a stáť si za svojim. Teraz nejde o moju rodinu ale o mňa a Lorcana. Viem, že naša budúcnosť je spoločná a krásna. Jedného dňa budeme mať svoju rodinu. Či sa im to páči alebo nie.

,,Armon sa neodvážil ísť ďalej ako po stenu." Mávol rukou ,,takže sa ťa pýtam znovu. Ako a prečo?" Zamračil sa.

,,Prečo sa pýtaš, keď dobre vieš, prečo tam chodím?" Posadila som sa ,,tak ako naši predkovia tú stenu vytvorili, tak sa nám ju podarilo prelomiť."

,,Nie, moja dcéra by to nespravila." Šepol.

Bolo vidieť ako sa jeho obavy napĺňajú ale v skutočnosti som nechápala, prečo. Lorcan bol ku mne milý gentleman a od neho mi nehrozilo žiadne nebezpečenstvo.

,,Ak by si ho poznal, páčil by sa ti. Nie je ako Armon. Je to slušný getleman." Zastala som si Lorcana.

,,V žiadnom prípade ti nedovolím stratávať sa s Derwallom! Si moja dcéra. Zakazujem ti to!" Skríkol.

,,Nezakážeš mi niečo také. Nemáš najmenšie právo mi zakázať lásku!" Skríkla som.

,,Si Murtwell. Nebudeš sa dvoriť nášmu nepriateľovi." Skríkol na mňa.

,,Už nie." Povedala som odvážne ale kľudne ,, už nie som." Pozrela som na mamu, ktorá o tom vedela.

Otec takmer nadskočil od ľaku a rozbehol sa ku mne. Schmatol mi ruku a trhol mi s ňou tak, že som sa musela postaviť. Pozrel na moje zápästie a šokovane žmurkal očami.

Dal mi facku.

Otec na mňa nikdy nezdvihol ruku a preto ma to prekvapilo. Štípalo ma pravé líce a už teraz som vedela, že tam je odtlačok jeho tváre.

,,Osseus!" Skríkla mama.

,,To tetovanie z teba dostanem aj keby ti mám odrezať pokožku." Zavrčal s vystretým ukázovákom.

,,Je čas aby si ma prestal brať ako dieťa. Som dospelá žena, ktorá robí vlastné rozhodnutia a buď ma v nich podporíš alebo prídeš o dcéru." Sykla som a odišla z pracovni.

,,Kam ideš?! Neskončil som." Kričal zamnou otec.

Za rohom som narazila na moje sestry a toho smrteľníka.

,,Esmeray." Šepla starostlivo Darya a hľadela mi na líce.

,,Čo pov-.." Armon bez hanby išiel vyzvedať, čo mi otec povedal ale nedovolila som mu to.

Neudržala som sa a dala mu päsťou do tváre tak silno, že stena za ním mu dala druhú.

,,Ešte raz budeš pchať svoj nos tam, kde nemá čo hľadať a osobne ťa pochovám na Zemi." Vyprskla som a odišla do svojej izby.

Nahnevaná som sa rozplakala. Bolela ma ruka, líce a aj to ako sa otec choval. Choval sa ako posadnutý nenávisťou. Niekde v kútiku srdca som dúfala, že názor zmení, keď sa dozvie o mne a Lorcanovi ale práveže nie.

Sklamalo ma to.

Chvíľu nato som počula ako ma v izbe niekto zamkol a vedela som, že otec chce svoje slovo držať. Nepustí ma nikam len aby sa ujistil, že sa s Lorcanom už nestretnem.

Podišla som k oknu a videla silný vetrisko. Ohýbali stromy a zúril. Ani môj mesiac nesvietil. Proste tam nebol tak ako keď Lorcan nedorazil na naše druhé rande.

Zaujímalo ma, ako dopadol Lorcan s jeho rodinou ale podľa toho vetra, nie moc dobre. Musela som vymyslieť plán ako sa dostanem na Zem. Portál nefungoval. Otec ho musel zakázať.

Skúsila som, či nepomôže nič nejesť. Odmietala som jedlo a s nikým som nechcela hovoriť. Vždy, keď som počula odomykanie dverí, skryla som aa v kúpeľni.

Jediný, kto zamnou prišiel bola moja mama. Sklamanie? Trochu. Čakala som, že prídu sestry ale nie. Neprišli.

Ako sa mám za dva dni dostať do Španielska, keď som tu uväznená? Rozmýšľala som každú voľnú chvíľu. Dokonca som sa aj pokúšala zliezť cez balkón ale rastliny tam neboli. Liany, ktoré sa predtým plazili po stenách, otec zrušil.