1. Bohovia: Vietor a Mesiac [Dokončené]

Pocit šťastia

,,Povedala si, že Darya býva s nami ale má snúbenca. Prečo nemajú vlastný zámok?" Čudoval sa.

,,Pretože otcova podmienka bola pravá láska ale Darya s Armonom ju nemajú. Moja sestra pred pár rokmi začala na otcovu žiadosť chodievať na plesy a stretnutia na Zemi. Tam ho spoznala. Bol to asistent nejakého prezidenta, myslím. Moja sestra bola naivná a túžila po láske akú majú naši rodičia, čo on využil a votrel sa k nám. Všetci čakáme, kedy príde ten praví a Armon sa vráti na Zem." Vysvetľovala som.

,,A čo Theia?" Hral sa mi s vlasmi a omotával si ich okolo prstov.

,,Theia je divoká. Nikdy nechcela byť poslušnou ocinkovou princeznou a preto vždy ukazuje rebelskú stránku. 99% času trávi tu na Zemi a to 1% je na Cranione. Vždy urazí Armona, pretože ho z duše nenávidí a potom sa zato poháda s Daryou. Nikdy sa nechcela riadiť plánovačom tak ako Darya."  V hlave som mala veľmi veľa myšlienok, ktoré som mu chcela povedať ale nechcela som byť ukecaná.

Lorcan bol chvíľu ticho akoby sa to všetko snažil vstrebávať.

,,Navarro je stredný brat. Je poriadkumilovný. Rád všetko plánuje do detailov, chodí na stretnutia a má po zemi rozpracovaných niekoľko projektov a tým venuje pozornosť." Zasmial sa ,,a Daeron.." odmlčal sa ,,Daeron je veľmi netrpezlivý a výbušný. Má rád ženskú pozornosť, no nikdy žiadnu ženu okrem služobníctva do svojho zámku nevzal. Vraj toho žiadna nie je hodná."

,,A ty? Obyčajného Lorcana poznám ale čo Božia stránka?" Šepla som.

,,Som najmladší a mám najmenej povinností. Na pozemské akcie chodím naozaj zriedkavo a ako som povedal, väčšinu času trávim doma. Neviem, čo by som ti povedal." Rozmýšľal ,,moja mama je vždy na mojej strane, pretože-..."

,,Pretože si mamičkin maznáčik." S úsmevom som ho doplnila.

Lorcan sa zasmial svojim nádherným smiechom ,,áno som."

,,Si si istý, že chceš ísť proti svojej rodine?" Spýtala som sa narovinu.

,,Mama mi vždy vravela, že ak niečo chcem a som si tým úplne istý, mám za tým ísť za akúkoľvek cenu." Pohladil ma ,,takže áno. Som si tým istý."

,,Ale tá cena je rodina." Pozrela som naňho.

Vzal mi ruku a pohladil zápästie presne na mieste tetovania ,,toto oklamať nemôžeš. Si moja pravá láska, Esmeray. Buď to pochopia a príjmu alebo nie. Stále môžeme odísť a žiť svoj život niekde len my dvaja." Pobozkal mi ho.

Žasla som nad tým ako nás pravda a milovanie spojilo. Cítila som, že som doma. Nie v byte ale v jeho náručí som našla nový domov.

Lorcan Derwall mal všetko, čo som od chlapa očakávala. Horšie bolo, že bol jedným z úhlavných nepriateľov mojej rodiny. Mohlo to dopadnút len dvoma spôsobmi. Buď sa obe rodiny zmieria, kvôli svojim deťom alebo budeme nútení odísť a žiť v takzvanom vyhnanstve.

Rozprávali sme sa takmer do rána, až sme napokon v objatí zaspali. Sen bol opäť pokojný a nenachádzala sa v ňom žiadna mučivá erotika.

Ráno, keď som sa zobudila, postavila som sa a videla spať Lorcana na bruchu. Ešte aj pri spaní bol nádherní.

Pomalým krokom som vyšla z izby a sledovala vchodové dvere. Žiadne tiene za nimi nestáli. Podišla som k oknu a pozrela sa von.

Všade bolo mokro ale na oblohe svietilo silné slnko. Začala som upratovať všetky sviečky a v tom som dostala nápad. Vzala som si župan a vybehla som ma strechu. Portálom som sa premiestnila priamo na Cranion, do kuchyni a zostali na mňa prekvapene pozerať kuchárky.

,,Dobré ráno. Prepáčte, že vás vyrušujem ale mohli by ste mi pripraviť chleby vo vajíčku, džbán čerstvého pomarančového džúsu a niečo sladké?" Pozrela som na ne.

,,Samozrejme, madam." Nadskočila jedna z kuchárok.

,,Budú to raňajky pre dvoch. Ďakujem." Usmiala som sa.

Slúžke sa rozžiarili oči a s úsmevom začali. Nachystali mi to, čo som žiadala a sladké mi spravili dva čokoládovo banánové muffiny.

,,Ďakujem krásne." Luskla som s premiestnila to do Theinho bytu na stôl ,,nikdy som tu nebola." Ukazovák som si priložila na pery.

Naznačila som, že to je len tajomstvo a otvorila portál na Zem. Opäť som sa objavila na streche a zbehla do bytu. Predomnou stál usmiaty Lorcan.

Opieral sa o stenu ,,Videl som to."

,,Nemám tušenie, o čom hovoríš." S úsmevom som zatvorila dvere.

Myslela som si, že Lorcan bude chcieť išla domov hneď ráno ale nie. Nechcel ísť. Vysušila som mu jeho veci a ja som si obliekla nejaké Theiné oblečenie. Išli sme na prechádzku, zastavili sme sa na kávu a rovno sme si v reštaurácií aj dali obed. Vrátili sme sa do bytu a ani jednému z nás sa nechcelo ísť na Cranion ale tesne pred západom slnka sme sa vrátili.

Portálom som sa dostala do svojej izby a prezliekla sa do jedných zo šiat aby sa otec nehneval.

,,No že si aj prišla, sestrička." Ozvalo sa z mojej posteli.

Zvrtla som sa a videla ležiacu Theiu s knihou v ruke.