1. Bohovia: Vietor a Mesiac [Dokončené]

Mama

Lorcan

Sníval sa mi sen ale nepamätám si ho. Nenávidím, keď sa mi to stane.

,,Čo to má znamenať, Lorcan?!" Niekto zakričal.

Rozospato som zdvihol hlavu a pozrel sa predomňa.

Mama.

Stála predomnou nahnevaná mama a sledovala moju ruku.

,,Čo?" Zamrmlal som.

,,Ty si-..." Schmatla mi zápästie ,,híí! Lorcan!!"

Vyletel som z postele len v boxerkách a ihneď si dal sivý huňatý župan aby mi zakryl zápästie.

,,Prečo si to spravil?!" Šepla.

,,Pretože to je moja pravá láska." Odpovedal som jej.

,,Ale je Murtwell!" Sykla.

,,To na veci nič nemení." Odvetil som.

,,Prečo?" Nerozumela ,,Lorcan, vieš, čo spraví tvoj otec, keď sa to dozvie?! Si normálny?"

,,Mama, viem čo som spravil a stojím si za tým. Ty najlepšie by si mala vedieť, že pravej láske nejde odolať." Zamračil som sa ,,minule si mi to sama rozprávala."

,,Čo ak ťa len využíva?!" Nepokojne sa prechádzala po izbe a rozmýšľala.

,,Nevedela, kto som. Zistili sme to len predvčerom na Zemi, keď sme tam zostali uväznení v búrke." Kráčal som do šatníku.

,,Ale ja jej neverím." Pokrútila hlavou a zdôraznila to tak aby som to počul.

,,To je v poriadku. Ja jej verím. Nechaj hrdosť a pýchu bokom, mama. Ani ju nepoznáš. Táto nezmyselná nenávisť medzi rodinami aj tak raz musí skončiť." Obliekol som si čisté boxerky a sivé nohavice.

,,A aká je?" Spýtala sa potichšie.

Vedel som, že si vstúpila do svedomia. Chcela Esmeray odpísať hneď ako sa dalo, len kvôli tomu, aké má priezvisko ale to by som nedovolil.

,,Je nízka a ženská. Má biele vlasy, dlhé až po zadok a nádherné modré oči. Vždy, keď sa usmieva, vzniknú jej jamky na lícach a je to jedna z vecí, ktoré na nej milujem. Chcem ju kvôli tomu stále rozosmievať. Rád jej lichotím, pretože sa jej vždy na tvári objaví tá jej nevinnosť a hanblivosť. Líca sa jej jemne zafarbia do ružova a oči zostanú v rozpakoch." Básnil som o mojej Esmeray a zapínal si sivú košeľu.

Nechal som si rozopnuté tri gombíky a vyhrnul rukávy k lakťom.

,,Toto boli slová pravého chlapa, Lorcan." Pousmiala sa mama a až teraz som zistil, že stojí medzi dvermi ,,ako sa volá moja prvá nevesta?"

,,Esmeray." Prešiel som si po vlasoch.

,,Chcem sa s ňou zoznámiť." Odvetila z ničoho nič.

,,Nie. Ešte nie. Držíme to pred rodinami v tajnosti." Odpovedal som a otvoril dvere na balkón.

,,Spomínal si búrku. Bol si na Zemi v tvojom byte?" Zamračila sa.

,,Nie, svoj byt mám na Madeire. Boli sme v Chicagu." Otvoril som dvere ,,poď si dať somnou raňajky."

,,Takže ste boli v jej byte." Rozmýšľala a kráčala po chodbe.

,,Nie. Boli sme v byte jej sestry. Myslím, že Esmeray nemá žiadne vlastníctvo na Zemi." Mykol som pleciami.

,,To bolo od vás oboch dosť nezodpovedné." Vyhŕkla ,,koľko tieňov po vás išlo?!"

,,Myslím, že ich bolo okolo desať." Prešli sme k jedálni a usadili sa za stolom.

,,Ako ste ich zabili?" Spýtala sa.

,,Nezabili. S vetrom, čo som na nich vypustil, sa rozplynuli ale o chvíľu nás dobehli na uličke. Esmeray použila mesačnú žiaru a rozsypali sa. Bežali sme do bytu, kde zostali za dverami na chodbe, až do konca búrky. Esmeray bola pripravená. Mala sviečky a lampáše. Rozložila ich po celom byte a zapálila." Musel som sa pousmiať nad tou spomienkou.

,,Múdre dievča." Prikývla mama.

Mama sa ma na Esmeray pýtala celé hodiny. Kým odišla, bolo popoludnie a nezabudla mi pripomenúť, aby som svojim bratom nevravel o pravej láske, o tetovaní a ani o tom, kto je.

Najprv som nechápal ale moja mama to potom vysvetlila.

Rodičia svojim deťom nevravia nič o tom ako funguje pravá láska u Bohov, až kým sa neocitnú zamilovaní. Je to také tajomstvo dospelosti.

Mama mi povedala ešte jednu vec. Tetovanie funguje ako stopovanie. Ak budem chcieť aby Esmeray zamnou prišla, chytím si palcom tetovanie a vyšlem jej signál.

Pocíti to na svojom tetovaní a ihneď bude vedieť, kam má ísť. Funguje to obojstranne, čo sa mi veľmi páči.

Hneď dnes to využijem.

Chcel som skúsiť prelomiť hranice. Túžil som po tom, vziať ju na môj zámok a ukázať jej každý kút môjho územia.

Od nášho milovania som ju nevedel vypustiť z hlavy. Potrebujem ju pri sebe. Nikdy som nechápal, prečo majú rodičia také silné puto. Nikdy im nevadilo spolu byť dvadsaťštyri hodín denne a rozumeli si vo všetkom.

Vždy po hádke sa vyparili a prišli udobrení akoby žiadna hádka nebola. Bohužiaľ, už viem prečo. Keď na mňa bola Esmeray nahnevaná a snažila sa odstrčiť ma, mal som chuť ju pretiahnuť pred jej bytom.

Osprchoval som sa a obliekol si sivú teplákovú súpravu. Mikina bola na zips a zapol som ju len do polovice. Nechcel som si dať tričko. Ak sa nám s Esmeray podarí prelomiť hranice, vezmem ju sem a viem, že ju vzrušuje, keď mám odhalenú hruď. Videl som jej pohľad na našom poslednom rande.