1. Bohovia: Vietor a Mesiac [Dokončené]

Rodinný obed

S Theiou sme klebetili ešte niekoľko desiatok minút a potom mi pomáhala spoznať Chicago. Všetko som si doslova naštudovala. Nechcela som Lorcana nejak sklamať. Nemyslím si, že by pochopil to, že som Bohyňa. Aspoň nie teraz. Možno, keď ma dobre spozná, bude mať pre to lepšie pochopenie.

,,Myslím, že zachvíľu bude obed." Šepla som.

,,Zase budem počúvať o tom ako si mám nájsť muža, usadiť sa a mať deti."Zakňučala.

,,Ber to z tej lepšej stránky." Usmiala som sa.

,,Z akej ?" Pretočila očami.

,,Darya s Armonom boli preč. Vraj niekde na dovolenke. Môžeš rýpať." Žmurkla som na ňu.

,,Neboj, to si nenechám újsť. Stavím sa, že bol niekde s kamarátmi a Darya zostala na hotelovej izbe. Ktovie čo všetko tam porobil." Mrmlala nahnevane.

Theia neskrývala nenávisť voči Armonovi. Od začiatku tvrdila, že Daryu len využíva. Nie je s ňou kvôli láske ale kvôli postaveniu. Chce byť niekto a to sa mu podarí len cez moju sestru.

Keď sem pred pár rokmi priniesla Armona poprvýkrát, s Theiou sme sa si povedali, že spravíme všetko preto aby sa nevzali. Darya spravila tú chybu, že Armon vedel, kto je.

Bol len obyčajný asistent Nórskeho kráľa. Vedel, že nie je schopný to dotiahnuť na člena kráľovskej rodiny a preto to skúsil s mojou sestrou. On nie je vo vzťahu s Daryou ale s jej postavením a mocou.

Lenže, nie je to aké jedoduché. Darya nás nepočúva. Myslí si, že len žiarlime ale to nie je pravda. Neuverí nám, kým nebudeme mať dôkaz.

Preto sa ani nepokúšam presvedčiť ju ale niekedy si rypnúť musím.

Prešli sme do hlavnej jedálni mierne rozjašené a v sekunde ako sa pred nami otvorili dvere, vystreli sme sa a nahodili vážny pohľad.

Prešli sme ku svojim miestam a posadili sa.

,,Tak Theia. Som rada, že si nás prišla pozrieť." Usmiala sa mama.

Theia sa len usmiala sledovala, čo za jedlo sa nachádza na stole.

,,Zostávaš dlhšie?" Spýtal sa otec.

,,Mohla by si." Pripojila sa Darya.

,,Nie. Nezostávam. Dnes sa vraciam naspäť." Odvetila nekompromisne.

,,Nechápem, prečo sa stále vraciaš, k tým obyčajným smrteľníkom." Pretočil očami Armon.

,,Ty nie si o nič výnimočnejší od nich, Armon. Si rovnaký smrteľník ako tí ľudia na Zemi a nijak sa od nich nelíšiš. Jediné, čo ťa drží na tejto planéte je Darya ale toho si si dobre vedomý, však?" Rýpala Theia.

,,Stačí, Theia." Zamrmlala mama.

,,Nie. Môže byť rád, že tu sedí. Nie je ničím výnimočný a nie je jedným z nás. Nemá právo správať sa ako Boh, pretože ním nie je a nikdy nebude." Vyprskla ,,a teraz sa chcem v kľude najesť. Dobrú chuť."

Videla som Daryin nahnevaný pohľad ale nemohla oponovať, pretože sa za stolom musela chovať ako dáma. Je taká otcova bábka.

Spokojne mi trhlo kútikmi a začala som jesť.

Obed trval naozaj krátko. Bola som rada, že to nijak nezdržovali. Preberali sa obačajné témy a snažili sa zistiť, čo Theia robí celé dni na Zemi ale márne.

Držala to v tajnosti, pretože poznala otca. Zničil by to.

,,Ten byt nájdeš, nie?" Spýtala sa ma Theia.

,,Áno." Prikývla som.

Kľúče ma k nemu zavedú.

,,Tak sa drž a hlavne nikomu odtiaľto nič nehovor." Žmurkla a mávnutím sa jej spravil portál v podobe slnka.

Vstúpila doň a zmizla aj spolu s portálom. Ďalej som študovala Chicago. Dokonca som pri tých knihách aj zaspala a ráno, keď som sa zobudila, chcela som zmiznúť na Zem skôr ako sa zobudia ostatní.

Celá nervózna som bežala k Marii. Vedela som, že už bude hore - potrebovala som vziať tie šaty. Otvorila som dvere a zbadala ju stáť pri figuríne.

,,Dobré ráno." Potichu som zatvorila dvere.

,,Madam, Esmeray." Zvískla Maria.

,,Pšššt." Zhíkla som.

Maria si chytila ústa a vypúlila oči ,,mám tie šaty." Ukázala na tašku, v ktorej boli zabalené.

,,Ďakujem." Nadskočila som a schmatla tašku.

Bežala som v šatách naspäť do izby a mierila priamo do šatníka. Obliekla som si najobyčajnejšie šaty, čo som našla a vzala do ruky tašku so šatami na rande.

Otvorila som portál a vošla doň.
Objavila som sa v jednej úzkej uličke uprostred mesta. V ruke som držala kľúč a nechala sa ním navigovať.

Zastavila som pred budovou a vošla dnu. Mierila som do výťahu a na kľúči som zbadala číslo 16 a pod tým 5. poschodie.

Pár minút trvalo, kým som sa zorientovala na chodbe, stávala som pri dverách bytu mojej sestry.

Otvorila som dvere a v momente som zvedavo prechádzala po celom byte.

Theia milovala bledé farby z toho dôvodu, že bola Bohyňou Slnka. Jediné, čo bolo tmavé, je jej izba.

Boh na zemi musel spať v tmavej izbe aby sa dokázal vyspať. Samozrejme mala nad posteľou obraz slnka. Dodávalo jej to potrebnú energiu aby tu mohla pretrvávať.

Lenže ja tu spať neplánujem.

Je to nebezpečné z viacerých dôvodov.