1. Bohovia: Vietor a Mesiac [Dokončené]

Lorcanov zámok

Esmeray

Okolo polnoci, som pri zaspávaní zacítila akoby niekto hľadil moje tetovanie tornáda na zápästí. Postavila som sa z postele a pozrela sa naň. Nikde nikto. V mojom vnútry sa objavil silný pulz a nasledoval chtíč. Vzala som si župan a začala kráčať.

Prešla som potichu celý hrad a vyšla na záhradu. Išla som úplne nakoniec záhrady a okolo mňa sa objavil jemný vánok. Držiac ma v náručí, ma nadvihol pár centimetrov nad zem a niesol cez lúku a les.

Vedela som, že to bol Lorcan. Jeho dotyk vetra som už poznala a bol veľmi príjemný.  Zastavil somnou tesne pred múrom z mágie a zostali sme stáť. Múr sa pohyboval a jemne ligotal rôznymi farbami. Vedeli sme, že keď sa ho dotkneme, silové pole nás odhodí bolestivo ďaleko.

,,Tak čo, láska. Skúsime to?" Započula som ho z druhej strany.

,,Niekto tu bol taký nedočkavý, že ma vyrušil z môjho spánku." Podpichla som ho a neubránila sa úsmevu.

,,Chcem aby si spala pri mne." Šepol.

Potešilo ma to. Nechcela som nič viac, len to byť v jeho náručí a cítiť ten pocit nového domova.

,,Tak ako to spravíme?" Spýtala som sa.

,,Napadá ma len použiť naše schopnosti." Počula som Lorcana za stenou ,,hodím do nej kameň a tam, kde zbadáš pohyb, tam vystrelíš svoje schopnosti, dobre?"

,,Áno." Prikývla som.

Zostalo ticho a razom som zbadala v stene tvar ako keď hodíte kameň do vody. Vystrela som ruky pred seba a vystrelila z nich mesačnú silu.

Začala prúdiť na miesto, ktoré sa ešte vlnilo od kameňa a o pár minút začala blednúť. Nie celá ale len vo výške a v šírke dverí. Videla som Lorcana v teplákovej súprave a na jeho tvári sa vyčaril krásny úsmev.

Stena úplne zmizla a zostali sme sa na seba pozerať. Vykročila som k nemu ale Lorcan ma zastavil.

,,Počkaj!" Zhíkol so strachom v očiach ,,najprv to skúsim ja."

,,Nie nie nie nie." Zamietla som to ale neskoro.

Lorcan prekročil hranice bez akejkoľvek bolesti. S obrovským úsmevom som mu skočila okolo krku a pobozkala ho.

Lorcanove ruky sa dotkli môjho pása a potiahol ma za naše hranice ,,chceš ísť ku mne?" Spýtal sa.

,,Áno." Pousmiala som sa.

Privinul sa ma k sebe tak silno, že medzi nami nezostal žiaden vzduch a začali sme sa vznášať nad zemou.

Medzera medzi hranicami zanikla a opäť bola neprejazdná. Obaja sme zostali zmätení a jediné, čo mi napadlo, bolo do steny vyslať kúzlo.

Dotykom kúzla sa otvor opäť objavil. Jednoznačne sa to podobalo na dvere. Zatvorili sa a otvorilo ich kúzlo.

Lorcan nečakal a odniesol ma do jeho hradu. Už z diaľky bol nádherný a mohutný. Presne vystihoval Lorcana.

,,Krásny zámok." Šepla som a pristál somnou priamo na balkóne.

Sledovala som okolie, stromy a oblohu. Bola som zvedavá a nedočkavá. Otočila som som sa a vošla dnu. Objavila som sa v krásnej spálni.

,,Poď, ukáže ti to tu." Pootvoril dvere.

,,Lorcan. Nie som vhodne oblečená." Šepla som.

Prezrel si ma od hlavy až po päty a dvere zatvoril ,,tak ti to tu ukážem zajtra." Kráčal ku mne.

,,Takto si oblečená kvôli mne?" Zastavil predomnou a rozviazal mi saténový župan.

Pod ním som mala saténovú nočnú košielku s výstrihom a bola príliš krátka.

,,Nie." Začervenala som sa ,,takto spávam."

,,To mi chceš povedať, že si oblečená každú noc v tomto?" Zažmurkal a župan spadol dolu.

,,Mhmm." Zahryzla som si do pier a pozrela na jeho stojací úd v teplákoch.

,,Mmm.. som šťastný muž." Šepkal ,,vidieť ťa takto každý večer a každé ráno." Začal mi bozkávať krk ,,len si predstav, že budeš pokojne spať na boku, s vypučenou riťkou a ja na teba dostanem chuť. Bez váhania ho do teba vnorím až po koreň a teba zobudí tvoj vlastný výkrik slasti." Šepkal mi do ucha.

Srdce som mala v podbrušku a pred očami som mala celú predstavu toho, čo mi opisoval ,,ak budem spať pri tebe, tak oblečenie na sebe mať neplánujem." Vyšlo zo mňa.

Lorcanov úsmev sa zväčšil a zaútočil na moje pery ,,mám rád tvoje nápady." Chytil mi košieľku a celú mi ju roztrhal.

Chytil ma a cúval somnou k posteli. Rozopla som mu mikinu a odhalila celú hruď. Prešla som mu rukami od pŕs, cez tehličky až ku gumičke od teplákov.

,,Každú noc budeš vedľa mňa vzdychať slasťou, mesiačik." Zavrčal mi do ucha a stiahol si tepláky.

Tlačil ma k posteli, až som na ňu spadla a pozrela naňho. Lorcanov hladný pohľad sledoval moje nahé telo a roztiahol mi nohy.

Vypúlila som oči a nevedela, čo plánuje. Pohladil mi stehná na vnútornej strane a smerom k rozkroku. Prešiel mi po ňom prstami a prisunul ma bližšie ku kraju postele.

Kľakol si na kolená a zaútočil ústami na moju slabinu. Jeho jazyk sa kĺzal po mojom rozkroku akoby lízal zmrzlinu a jeho sivé oči sledovali moju tvár.