1. Bohovia: Vietor a Mesiac [Dokončené]

Útek na Zem

Druhú noc som nútená stráviť zatvorená v izbe. S otcom som nehovorila a ani to nemám v pláne. Ležala som v posteli a hladila si tetovanie. Chcela som byť pri ňom. Neuvedomila som si, že som ho zavolala. Volala som ho cez tetovanie a ani trochu som nad tým nerozmýšľala.

Zaspala som oblečená v mesačných šatách na posteli.

,,Mesiačik." Šepkal niekto ,,láska, vstávaj." Počula som Lorcana.

Otvorila som oči a zbadala ho kúsok nad sebou. Vo mne sa objavila obrovská radosť a pobozkala ho.

,,Čo tu robíš? Ako si sa sem dostal?" Spýtala som sa.

,,Volala si ma." Pohladil mi tetovanie.

,,Á-áno." Šepla som ,,moja rodina nato prišla. Otec ma nechce pustiť z izby."

,,Čože?" Vzdychol.

,,Lorcan, nepochopili to. Poďme preč. Skryje sa niekde na Zemi." Prosila som ho.

,,Naozaj to chceš?" Prekvapene pozrel.

,,Áno. Chcem budúcnosť s tebou." Postavila som sa.

,,Milujem ťa." Začal ma bozkávať.

,,Aj ja teba." Zastavila som ho ,,poďme. Je to tu pre teba nebezpečné."

Nič iné ako jeho bozky som teraz nechcela. Potrebovala som ich k upokojenie svojho myslenia ale nie teraz. Už tak som vystavila Lorcana veľkému nebezpečenstvu. To, že sem prišiel, znamená, že riskuje všetko a aj svoj život.

Lorcan ma chytil za boky a prisunul k oknu. Vzniesli sme sa do vzduchu a vytvoril portál. Vietor, ktorý fúkal dva dni ustál. Už viac nebol divoký a nespútaný.

,,Esmeray!!!" Počuli sme veľký dominantný výkrik.

Oči mi spadli k mojej izbe a stál tam zúrivý otec župane.

,,Rýchlo, Lorcan." Šepla som mu ,,zatvor oči."

Videla som ako rastliny rýchlo rástli. Otec sa nás snažil zastaviť ale nemohla som to dopustiť. Vytvorila som mesačné svetlo, ktoré každého na pár sekúnd oslepilo. Dodalo nám pár sekúnd na útek, čo Lorcan využil. Pritiahol portál k nám a vtiahol nás dnu.

Objavili sme sa pri nejakom mori. Bolo chladno a fúkalo.

,,Oh, úplne som zabudla, že tu je jeseň." Striaslo ma od zimy.

Lorcan rýchlo spravil nový portál a vbehli sme doň. Vyšli sme v nejakom obchode.

,,Oblečieme sa tu a pôjdeme naspäť. Tam nás nebudú hľadať. Vybavím nám nejaký dom alebo byt. Nakúpime lampáše a sviečky aby sme tam boli v bezpečí." Začal rozprávať a chodil po obchode.

Mlčala som. Nie preto, že by som nesúhlasila. Práve naopak. Súhlasila som a nemala som k tomu čo povedať.

Obliekla som si dlhé rifle, sveter a dlhý kabát. Lorcan mal oblečené podobné veci ako ja. Znervózňovalo ma to, že je noc. My nemáme strechu nad hlavou, žiadne svetlá ani sviečky.

,,Čo sa deje, mesiačik?" Zastavil predomnou.

,,Kam pôjdeme?" Spýtala som sa ,,nemáme kam ísť. Čo ak začne búrka?"

,,Hej, láska. Neboj sa. Teraz pôjdeme k jednému smrteľníkovi, ktorý nás nechá prespať a zajtra nám dá nejaký z jeho bytov. Všetko som premyslel. Nelám si svoju krásnu hlavičku." Pobozkal ma ,,môžeme ísť?" Spýtal sa.

,,Áno." Prikývla som.

Lorcan otvoril portál a vošli sme doň. Opäť sme sa objavili na pláži uprostred noci. Na oblohe stále nebol mesiac a vyzerala veľmi prázdna.

,,Počkaj." Šepla som.

Začala som čarovať mesačné svetlo, ktoré napokon vytvorilo mesiac na oblohe a opäť mi v tele zavládol pokoj.

,,Môžeme." Usmiala som sa.

Lorcan ma chytil za ruku a začali sme kráčať preč. Netuším, kde sme a ani kam ideme. Chcela som len byť v teplom a nežnom objatí v spoločnej posteli a spať.

,,Už sme tu." Lorcan zazvonil na zvonček.

Stáli sme pred bránou nejakého domu. Vyzeralo to akoby tu býval nejaký boháč.

,,Kto tam?" Spýtal sa mužský hlas.

,,Lorcan." Odvetil.

,, Poď dnu." Ozvalo sa a onedlho sa brána otvorila.

Vošli sme. Prišli sme po chodníku pomedzi spiace stromy, až po niekoľkých metroch som zbadala dom. Bola to veľká vila.

Dvere sa otvorili a v nich stál nejaký chlap v hustej kožušine. Vlasy mal brčkavé a strapaté. Vyžarovala z neho veselá energia.

,,Vitaj, kamarát." Usmieval sa od ucha k uchu.

,,Čau Wyatt." Podali si ruky ,,toto je moja žena, Esmeray." Predstavil ma Lorcan.

,,Teší ma." Vystrela som ruku.

,,Hmmm takže žena? Kedy ťa dostala?" Zasmial sa a obzrel si ma. Napokon mi vzal ruku a jemne potriasol ,,Teší ma. Som Wyatt."

,,Esmeray." Odvetila som neutrálne s miernym úsmevom.

,,Kde si našiel takúto krásku?" Zasmial sa a vpustil nás dnu.

,,Na plese." Lorcan na mňa žmurkol ,,potrebovali by sme nejaký dom alebo byt."

,,Máš zámok a hľadáš dom alebo byt?" Wyatt sa zastavil.

,,Trochu zložitá situácia. Povedzme, že sme boli nútení odísť." Uvažoval Lorcan.

Wyatt sa na mňa otočil ,,aké to je byť ženou Boha vetru?" Zazubil sa.

Pozrela som sa na Lorcana, netušiac, čo odpovedať.

,,Vie to." Upokojil ma a to mi dodalo odvahu ,,rovnaké ako byť mužom Bohyne mesiaca." Odpovedala som a Lorcan sa začal smiať.

Wyattovi klesol úsmev lebo tomu nechápal ale razom vybuchol do smiechu ,,nie nie nie nie. Počkať. Ty si Bohyňou Mesiaca?"

,,To teda je." Usmieval sa Lorcan.