1. Bohovia: Vietor a Mesiac [Dokončené]

Ples

Sedela som v kresle a mala menšiu trému. Okolo mňa behali slúžky. Maľovali ma a robili vlasy. Maria bola nervózna tak ako vždy, keď bola nejaká spoločenská akcia a šila šaty, ktoré boli nejakou novinkou.

,,Už to chcem mať zasebou." Zamrmlala som.

Z dnešného večera som mala zmiešané pocity. Hlas vo mne vravel, že sa tam niečo stane. Netušila som čo a ani či to bude dobré alebo naopak, zlé.

,,Ste nádherná, madam. Určite si vás všimne nejeden muž." Usmiala sa na mňa jedna zo slúžok.

,,Ale ja si nejdem hľadať manžela." Pozrela som sa do zrkadla a odišla sa prezliecť do šiat.

,,Ste nádherná!" Zvískla slúžka od radosti.

,,Ďakujem. Veľmi si to vážim." Usmiala som sa a zhlboka dýchala aby som sa vyhla nervozite.

,,Kedy to začína?" Spýtala sa ma Maria.

,,Za pätnásť minút." Odpovedala som.

,,Najvyšší čas odísť." Šepla a poslednýkrát mi pohladila šaty.

Mávla som pred seba a zjavil sa portál v podobe mesiaca. Splnu. Vošla som doň a zamnou aa zatvoril.

Objavila som sa vo veľkej záhrade na pozemku majiteľa, čo usporiadaval ples. Na oblohe sa nádherne trblietali hviezdy a spln doslova žiaril.

Cítila som tú energiu mesiaca, ktorou ma dobíjal. Len kvôli nemu som nabrala odvahu a hrdo vykročila k budove.

Rozhliadala som sa naokolo a bola to vcelku krásna záhrada. Pripomínala mi našu. Budova vyzerala kráľovsky. Ako nejaký kaštieľ.

Čím bližšie som bola k budove, tým väčšia nervozita ma chytala ale nemohla som do dať poznať.

Vyšla som hore schodmi a zbadala ochranku. Jednu ruku som dala za chrbát a pričarovala si pozvánku. Pristúpila som k mužom a zastavila priamo pred nimi.

,,Máte pozvánku?" Spýtal sa.

Vystrela som ruku a podala mu list ,,samozrejme."

Muž skontroľoval pozvánku, prehliadol si ma a ustúpil nabok.

,,Príjemný večer, želáme." Pousmial sa.

,,Ďakujem." Vošla som dnu.

Všetko bolo ladené do maslovej farby. Stoly, stoličky, obrusy, sviečky, závesy a dokonca aj živá hudba mala na sebe košele v maslových farbách.

Bol tu huslista, klavirista a jeden muž, čo hral na violončele. Chlap, ktorý to tu mal na starosť sa rozprával s Anglickou kráľovnou a nevšímal si okolie. Boli tu vytvorené skupiny, ktoré sa už medzi sebou rozprávali.

Postavila som sa k oknu a sledovala mesiac.

,,Madam, ponúknite sa, prosím." Usmiala sa na mňa jedna žena.

Bola to miestna obsluha. Vyzerala príjemne a na tvári mala úsmev. V ruke držala tácku s rôznym alkoholom. Páčilo sa mi, že tu mala s každého alkoholu.

Šampanské, červené a biele víno, rum a likér.

Vzala som si do ruky biele víno a privoňala ,,ďakujem." Usmiala som sa.

Žena odišla k ďalším ľuďom. Mala som v pláne sa venovať mesiacu ale zamnou som započula mužský hlas.

,,Dobrý večer." Povedal chlap.

Otočila som sa a videla pred sebou Francúzskeho prezidenta.

,,Dobrý večer." Mierne som sa vystrela.

,,Čo tu robí taká mladá dáma bez doprovodu?" Postavil sa predomňa ale medzi nami udržiaval odstup.

,,Na poslednú chvíľu som musela zastúpi moju sestru." Odvetila som.

,,Ah tak, odkiaľ ste?" Vyzvedal.

,,Z ďaleka." Pozrela som mu do očí a sledovala, či to pochopí.

,,Rozumiem. Musím uznať, že ste očarujúca rovnako ako vaša sestra." Lichotil.

,,Ďakujem vám, za krásne zvolené slová." Pousmiala som sa.

Prišlo mi to príliš vtieravé. Toľko poklon, čo mi skladal bolo neprirodzené a vedela som, že to bude pokračovať.

Našťastie, hlas v mikrofóne ho prerušil.

,,Dobrý večer, som neskutočne rád, že sme sa tu žili v tak dôležitý večer. Toľko vzácnych hostí, som v tomto kaštieli ešte nikdy nemal a som rád, že sa s vami môžem podeliť a kúsok z môjho domova." Usmial sa muž, ktorý bol organizátorom.

Moja pozornosť, však zamierila k mužovi, ktorý práve vošiel do miestnosti. Snažil sa nevzbudiť pozornosť ale moc mu to nešlo.

Ženy si medzi sebou začali mierne šuškať a obzerali si ho.

A kto by si ho neobzrel?

Oblečený bol v čiernom obleku a pod ním vykúkala biela košeľa a sivá kravata, ktorej odtieň pasoval k jeho sivým vlasom.

Obtiahnuté oblečenie zvýrazňovalo jeho postavu. Vysokú, vyšportovanú a priam dokonalú postavu. Zadok v tých nohaviciach pôsobil chrumkavo. Nie jedna žena sa naň pozrela.

V žalúdku som mala čudný pocit. Nevedela som to opísať. Jeho energia bola zvláštna a silná. Snažil sa nevšímať si nikoho iného len organizátora, ktorý tam mal preslov ale neodolal a pozrel sa priamo na mňa.

Celé telo sa mi zachvelo a chĺpky sa mi postavili aj tam, kde ich nemám. Zťažka som preglgla a nedokázala uhnúť pohľadom. Zimomriavky a stres sa vo mne bili.

Zacítila som jemný vánok, až mi podvihlo vlasy.

Ihneď som uhla očami a pozrela sa po miestnosti. Oči mi padli na každé okno aj dvere ale boli zatvorené.

Ten muž vo mne vyvolával pocity, ktoré som nikdy nezažila. Moja fantázia smerovala veľmi hlboko do srdca.

Predstavila som si ako ku mne nakráča, vyzve ma k tancu a-...

,,Smiem prosiť?" Započula som pred sebou.