1. Bohovia: Vietor a Mesiac [Dokončené]

Mesiačik

,,Kam sa ponáhľaš?" Zasmial sa a do rúk mi vložil pár papierových bankoviek.

,,Vieš, o tom, že tiež to dokážem zaplatiť?" Zdvihla som obočie ,,už si platil kino, občerstvenie a -...."

,,-a kľudne ti zaplatím tisíc dalších vecí, princezná. Len platenie nechaj na mňa." Žmurkol a kráčal preč ,,za pätnásť minút tu na tomto mieste."

,,Platí." Usmiala som sa.

Bolo to ďalšie plus, čo mal. Platiť za ženu a trvať na tom. Mohla som si to dovoliť zaplatiť. Vedela som si vyčarovať koľko peňazí som chcela ale zase raz ukázal stránku gentlemana.

Theia mi veľakrát vravela akých chlapov stretla. Niektorí ju nechali zaplatiť všetko a iný zase chceli polovicu.

Myslím si, že to je taká otazká mužnosti a vyspelosti. Ak by som na rande pozvala ja Lorcana, chcela by som to platiť ja, pretože ja som to iniciovala.

Pohltená myšlienkami som vošla do prvých dverí, odkiaľ som cítila sladkú vôňu. Obzrela som sa zasebou a očami prešla po ostatních reštauráciách a rýchlych občerstveniach.

,,Dobrý deň, čo to bude?" Spýtal sa ma chalan za pultom.

,,Jednu porciu nutelových palaciniek so šľahačkou, čokoládovým topingom a banánom." Začala som.

,,Ešte niečo to bude?" Spýtal sa.

,,Áno, ešte raz tieto palacinky ale namiesto banánu, jahody." Prikývla som.

Vyplatila som to a do pár minút mi priniesli hotové zabalené palacinky. Vyšla som von. Vrátila som sa na miesto, kde sme sa mali stretnúť.

Porozhliadla som sa ale po Lorcanovi ešte nebolo ani stopy. Zacítila som mierny nával energie a moje oči ihneď zbadali vychádzajúci mesiac. Až teraz som si uvedomila, že už je tma.

,,Čo pozoruješ?" Spýtal sa Lorcan.

Ani som si nevšimla, kedy prišiel.

,,Mesiac." Odvetila som.

,,Chápem. Mesiac je to najkrajšie, čo noc ponúka." S úsmevom mi vzal tašku s jedlom a chytil ma za ruku ,,budem ťa volať mesiačik."

,,Prečo?" Zhíkla som.

,,Pretože teraz si to najkrajšie ty, čo noc ponúka." Žmurkol.

Odkráčali sme do parku. Už sa tu takmer nikto nenachádzal, čo bolo zvláštne.

Posadili sme sa na lavičku a Lorcan vybral z tašky prvé jedlo.

,,Kúpil som tri rôzne jedlá." Usmial sa.

,,Mohli by sme jesť každé jedlo spolu." Napadlo mi.

,,Chceš sa deliť?" Spýtal sa prekvapene ale oči súhlasili.

,,Áno, teda... ak ti to nerobí problém." Zamrmlala som.

,,Nie, ja budem len rád." Zasmial sa a podal mi vidličku.

Vybral prvý box ,,ako prvé som objednal hranolky s kebabovým mäsom." Otvoril ho a ihneď mi to voňalo.

,,Vonia to dobre." Priznala som.

,,Tak ochutnaj ako prvá." Usmial sa.

Vzala som na vidličku hranolku aj s mäsom a dala si to do úst.

,,Mňam." Šepla som.

Lorcan ochutnal a súhlasil. Prvé jedlo sme zjedli behom pár minút.

,,Ako druhé som vzal čínske opekané rezance." Otvoril druhý box.

Voňalo to dobre. Obaja sme si na vidličku namotali rezance a naraz ochutnali. Vôňa s tou chuťou nemala nič spoločné. Rezance boli štipľavé a nepríjemne tvrdé.

Obaja sme na seba pozreli s miernou nechuťou a nasilu to prehltli. Lorcan siahol do tašky a vytiahol odtiaľ dva pomarančové džúsy.

,,Tak toto jedlo viac nechcem." Striaslo ho.

Tiekli mi slzy z toho ako ma pálilo vnútro ,,ja tiež nie."

Po malej chvíľke štiplavosť v ústach zmizla a Lorcan začal vyťahovať posledné jedlo.

,,Aj sa to bojím ochutnať." Zasmial sa a otvoril tretí box.

,,Toto vyzerá celkom fajn ale bojím sa." Pozrela som naňho s úsmevom.

Boli to zapekané syrové cestoviny. Tým našťastie nič nebolo a všetky sme ich zjedli.

,,Čo si priniesla ty?" Usmial sa a vyberal box.

Vyber obidva. Tam moc rozdiel nie je." Sledovala som ho.

Lorcan vybral obe jedlá a otvoril ,,ufff palacinky."

,,Neľúbiš?" Zostalo mi ťažko.

,,Milujem." Usmial sa ,,mám rad obe varianty."

Žalúdok sa mi vrátil do pôvodného stavu.

,,Vďakabohu." Šepla som.

,,Si sa zľakla, že budem bez dezertu?" Zasmial sa.

,,Áno. Nerada by som to zjedla všetko sama." Priznala som.

,,Aj keby palacinky neľúbim, bez dezertu by som nebol." Žmurkol na mňa.

,,Ako to?" Rozmýšľala som a nechápala.

,,Ty si sladká dosť." Usmial sa s prefíkaným pohľadom.

Líca mi horeli od zahanbenia. Celé boli ružovo červené a netušila som ako na to reagovať. Ak by to hovoril akýkoľvek iný muž, odišla by som ale pri ňom mi to nevadilo.

,,Čože?" Zaklipkala som očami.

Zasmial sa na mne a napichol si na vidličku palacinku s jahodou ,,otvor ústa, Esmeray."

Prekvapene som ho sledovala. Žalúdok mi išiel vybuchnúť a v bruchu sa mi bili motýle. Snažila som sa ho prečítať.

Pootvorila som ústa a pomaly mi vložil kúsok jedla do úst. Palacinky boli výborné.

,,Teraz ja." Hravo som sa usmiala a taktiež na vidličku napichla jahody s nutelovou palacinkou.

Priblížila som sa k nemu a zjedol to s úsmevom na tvári ,,od teba chutí jedlo lepšie."

,,Ty lichotník." Zasmiala som sa.

,,Myslím to vážne." Odvetil úprimne.

Jedli sme obyčajné palacinky ale mala som pocit akoby boli čarovné. Neviem, či to je týmto večerom, Lorcanom alebo tými pocitmi, čo sa vo mne dejú ale nechcela som aby to skončilo.

Obaja sme zostali ticho a začali sledovať prírodu a oblohu.

,,Kedy ťa znovu uvidím?" Spýtal sa.