1. Bohovia: Vietor a Mesiac [Dokončené]

Domov v Lorcanovom náručí

Stony sa ozývali v každom kúte izby a v pästiach som drvila saténovú prikrývku. Snažila som sa byť potichu ako myška. Nechcela som aby ma počulo jeho služobníctvo a preto som si začala prikladať na ruku ústa.

Lorcan si to všimol a prestal. Postavil sa a išiel na posteľ. Kľačal na kolenách priamo medzi mojimi nohami a tlačil ma do stredu postele.

,,Keď máš chuť kričať, krič. Nechcem aby si si dávala pozor nato, čo pri sexe robíš, Esmeray. Chcem počuť tvoje vzdychy, stony a krik môjho mena. Chcem aby každý vedel, koho si." Vnoril ho do mňa ,,si moja."

Pomaly sa vo mne pohyboval a čakal, kým si moje vnútro zvykne na hrúbku jeho prirodzenia. Rukami sa dotýkal každej časti môjho tela a vzrušene ju vždy stisol. Oči sa mi pretočili a vzdychom som nebránila. Vedela som, že ma bolo počuť ale po Lorcanových slovách som nevedela byť po tichu.

Cítila som to vzrušenie, ktoré ním prechádzalo. Mohli zato moje hlasné stony a to mi dodávalo ešte väčšiu odvahu.

Chytila som si prsia a začala ich jemne stláčať. Cítila som jeho vánok ako do mňa narážal a spôsoboval pocit pevného stisku. Páčilo sa mi ako  vedel využiť svoju moc v náš prospech.

Začal ma bozkávať vášnivejšie a keď moja panva začala spolupracovať na sto percent, vystrel sa. Chytil sa rukami o čelo postele a pevne ho stisol.

Bola som šťastná, že som bola pri ňom. Vidieť ho a cítiť ho je niečo, čo ma dokonale napĺňalo.

,,Oh, Esmeray. Ani nevieš akú mám chuť z teba vytrtkať tú nevinnosť, čo sa trblieta v tvojich nádherných očiach." Zastonal.

Nečakala som takéto slová z Lorcanovych úst. Prekvapilo ma to a vzrušilo zároveň.

,,Tak to sprav." Vzdychla som.

V tom momente sa v jeho očiach objavili dve tornáda, ktoré ma hypnotizovali. Lorcan začal prirážať silno, drsne a príliš vzrušene. Bolo z neho divoké zviera, ktoré sa snažilo svoje prirodzenie každým úderom vsunúť hlbšie a hlbšie.

Naše telá búchali o seba a nádherne vyplňali to sekundové ticho medzi stonmi, vzdychmi a výkrikmi.

Orgazmus sa prelieval celým mojim telom. Nevládala som ani kričať a ani sa hýbať. Môj lono pulzovalo rozkošou akoby sa tam nachádzalo moje srdce.

Ale bol to práve Lorcanov penis, ktorý vo mne pulzoval.

Lorcanov pohľad zjemnel a zostal sladký. Sledoval moje oči akoby v nich videl niečo nádherné.

,,Tvoja nevinnosť tam stále je." Pousmial sa a pomaly si ľahol vedľa mňa.

Zakryl ma svojou prikrývkou a pritúlil si ma k sebe. Až teraz som si uvedomila ako všetko vonia jeho vôňou. 

,,Lorcan?" Šepla som a otočila sa k nemu.

,,Čo, mesiačik?" Pohľadil ma po tvári.

,,Pri tebe sa cítim doma." Pousmiala som sa.

,,Mám to rovnako." Zašepkal a pobozkal ma.

Potešilo ma ako mi povedal. Bola to krásna a jedinečná prezívka. Páčila sa mi a z jeho úst znela sladko.

Ráno som sa zobudila a Lorcan nebol v posteli. Posadila som sa na posteli, zahalená prikrývkou a porozhliadla sa. Lorcan to tu mal krásne. Izbu a aj výhľad. Už teraz som to tu milovala a to som nevidela nič iné, len túto izbu.

Boli tu dvoje dvere. Jedny, ktoré viedli na chodbu a druhé viedli do kúpeľni. Vošla som dnu a zostala prekvapená. Vaňa bola obrovská. Chcela som sa v nej kúpať celé hodiny.

Pozrela som do sprchového kúta a dostala chuť sa  osprchovať. Otočila som kohútik a pustila na seba teplú vodu. Umyla som sa a zostala stáť vo vode. Bolo mi pod ňou príjemne a nechcela som z nej výjsť.

,,Tušil som, že ťa tu nájdem." Započula som Lorcana.

Stál opretý o sklo pri vchode do sprchy a sledoval ma. Mal na sebe oblečené maslové nohavice, ktoré sa zužovali na lýtkach. Košeľu mal s vyhrnutými rukávmi po lakte a na nej mal upravenú vestičku maslovej farby. Nešlo si nevšimnúť, že v nohaviciach mal hrb.

,,Nebol si vedľa mňa." Odvetila som a otočila sa priamo naňho.

Neviem, kde sa tá hanblivosť pominula ale zobudila som sa taká sebaistejšia a pri tom pohľade, ktorým na mňa hľadel, som bola ešte odhodlanejšia.

,,Mal som nejaké povinnosti." Pousmial sa.

,,To sa budem každé ráno zobúdzať sama? Včera si vravel, že sa chceš pri mne zobúdzať a dnes si tu nebol." Predstúpila som pred neho a všimla si, že držal v rukách uterák.

,,Bol som služobníctvu oznámiť, že budem raňajkovať tu v izbe a že tu nám svoju lásku, tak nech spravia dvojité raňajky. Ešte som bol vyzdvihnúť šaty u môjho takzvaného krajčíra aby som ťa mohol potešiť." Zabalil ma do uteráku a pritiahol ma k sebe.

Pobozkal ma a s úsmevom sa odtiahol.

,,Som zvedavá aké to budú šaty." Pousmiala som sa a pomaly kráčala za Lorcanom.

Na moje prekvapenie, keď som vošla do izby, zbadala som na figuríne nádherné šaty.

,,Šaty sa podobajú na nočnú oblohu však? Chcel som aby ťa vystihovali." Rozprával.

,,A kde je niečo žiarivé ako mesiac?" Podpichla som.

,,To si predsa ty." Žmurkol a pobozkal ma.