1. Bohovia: Vietor a Mesiac [Dokončené]

Druhý ples

Esmeray
Deň plesu - prítomnosť

Stála som pred zrkadlom a sledovala sa. V zrkadle som sa nespoznávala. Bola som úplne iná.

Vyzerala som príťažlivo a sexy.

Pozrela som na Daryu. Akúrat jej zapli šaty na chrbte a elegantnými pohybmi prešla ku mne.
Pozrela sa do zrkadla a prikývla s hlavou na znak spokojnosti.

,,Pripravená?" Spýtala sa ma.

,,Nemyslím si." Pohladila som si šaty ,,chcem to už mať za sebou."

Darya vytvorila portál a vošli sme doň. Objavili sme sa vo vnútornej záhrade plnej kvetov.

,,Nezabúdaj, že odmietnutie k tancu je nezdvorilé. Musíme byť pravé dámy." Darya začala kráčať s hrdým pohľadom, až zastavila pri jednej kvetine.

Vystrela ruku s dlaňou nahor a vytvorila sa jej tam väčšia vodová guľa. Namierila ju na hlinu pod kvetinou a jemne hodila.

,,Môžeme ísť." Vystrela sa.

Obe sme pokračovali v smere na chodbu. Bolo mi to tu naozaj neznáme ale bolo mi jasné, že Darya tu nebola prvýkrát.

Na konci jednej chodby na prízemí som zbadala dvoch ochrankárov. Poznali Daryinú tvár a ihneď nám otvorili dvere do bálovej miestnosti.

Vošli sme dnu a všetky oči zastavili na nás dvoch. Cítila som na sebe pohľad, ktorý sa od ostatných líšil a bolo mi jasné, kto to bol.

Hrdo som zdvihla tvár a našťastie ma pred ním zachránila Darya.

,,Poď." Elegantne mi ukázala s hlavou smer.

,,Konečne prišli naše krásky." Započula som mužský hlas.

Predomnou sa objavil muž. Bol trochu starší, šediny mu vynikali z vlasov a z brady. Mal na sebe taký čierny oblek, s klobúkom, že mi pripomínal mužov z toho smrteľníckej filmu Titanic.

,,Dobrý večer, pán Olschenko." Darya sa mierne usmiala a elegantne sa postavila.

,,Slečna Darya. Nádherná ako vždy. Toto musí byť vaša sestra, Esmeray." Otočil sa na mňa.

,,Rada Vás spoznávam." Usmiala som sa.

,,Potešenie je na mojej strane." Prikývol a pobozkal mi hánku.

,,Viete, som nesmierne rád, že veľa žien prijalo pozvanie-.." začal rozprávať ale prestala som mu venovať pozornosť.

Bol to typ chlapa, ktorý sa rád chvastá tým ako oňho majú ženy záujem. Bohužiaľ, ženy majú záujem o jeho peniaze a nie o jeho osobu.

So zrakom som začala hľadať stoly s občerstvením a pitím, keď mi oči zastavili na chlapovi, ktorý ma nimi vyzliekal.

Lorcan.

Opieral sa o stenu pri okne. V ruke držal pohár s bielym vínom a vedľa neho stál ďalší muž, ktorý držal červené víno. Ten však mal hnedé vlasy.

Kúsok od nich boli dve ženy, ktoré si niečo šepkali a vyžadovali si ich pozornosť.

Jeho oči cestovali po celom mojom tele. Cítila som to. Okolo mňa opäť prechádzal jemný vánok a začal sa na mňa pomaly namotávať. Bolo to ako keď sa had omotáva okolo svojej koristi. Lenže toto bolo jemné ako vždy.

Nechcela som sa naňho pozerať a ani oňho mať záujem. Chcela som odtiaľto vypadnúť a po tomto večeri už nemám v pláne vkročiť na Zem.

,,Lorcan, veľmi milý muž." Postavila sa pri mňa nejaká žena. Mohla mať okolo štyridsať rokov.

,,Gentleman." Odvetila som neutrálne.

,,To áno. Udivuje ma, že z Vás nevie spustiť oči." Sledovala moje reakcie.

Neviem, o čo tejto žene ide.

,,Možno sa mu páčim." Nedostala zo mňa žiadnu emóciu.

,,Menšia rada." Podišla ku mne bližšie ,,Lorcan si zaslúži viac ako mu ty dokážeš dať."

Trhlo mi kútikmi. Chcela som sa jej zasmiať do tváre.

,,Nikto mu nedokáže dať viac ako ja." Tentokrát som sa k nej priblížila ja ,,a už vôbec nie nejaký smrteľník bez chrbtovej kosti ako ste vy. Vekový rozdielom medzi vami a Lorcanom je nejakých pätnásť rokov. Na mladých zajačikov výzorovo nemáte a preto by ste sa mali držať svojej vekovej kategórie."

Žena na mňa pozrela s hnevom a vedela som, že to len tak nenechá. Čakala som na to, čo odpovie. Vedela som, že scénu spraviť nemôže a preto si musela dvakrát premyslieť, čo bude jej další krok.

,,Víno, madam?" Spýtala sa žena za mnou.

Otočila som sa na ňu a zbadala biele víno ,,ďakujem." Vzala si pohárik a odišla som na druhý koniec miestnosti. Postavila som sa k jednému obrazu a obzerala si ho.

,,Môžeme sa porozprávať?" Započula som hlas, ktorý bol tou najkrajšou melódiou pre moje uši.

,,Nie. Nechcem." Odvetila som pokojne a odolávala sa pozrieť vedľa mňa.

Videla by som tie sivé oči a vedela, že zmäknem.

,,Prosím, dovoľ mi ti to všetko vysvetliť." Šepol.

,,Nechcem mať s tebou nič spoločné." Vystrela som sa a odpila si.

,,Nebuď taká hrdá, Esmeray. Hrdosť je na tebe sexy ale sama o sebe je skazená. Núti ľudí nenávidieť." Zašepkal.

,,Nechal si ma čakať pred budovou a neprišiel si." Odmietala som sa pozrieť jeho smerom.

,,Daj mi šancu ti to vysvetliť." Jemne sa dotkol spodnej časti môjho chrbta a mnou prešla vlna vzrušenia.

,,Chceš vysvetľovať?!" Nahnevane som sa pozrela do jeho očí ,,fajn, tak poď ale potom mi dáš pokoj."

Začala som pomaly kráčať ku dverám a sledovala, či si ma sestra všimla. Našťastie všetkú pozornosť venovala usporiadateľovi plesu, Olschenkovi.