1. Bohovia: Vietor a Mesiac [Dokončené]

Príprava na rande

Miestnosť sa celá obleskla ako keď niekto fotí s bleskom. Vyletela som na nohy a Lorcan mi ihneď upravil šaty. Dal si ho do boxeriek a otočil k oknu. Zdvihol si nohavice a zapol gombík.

Očami sme obaja pozerali do okna a hľadali človeka, čo nás odfotil. Až potom som započula šepot mesačných kvetov.

,,Blíži sa búrka. Bež." Šepkali.

,,Lorcan. Musíme ísť! Musím ísť domov." Potiahla som ho za ruku.

Bežali sme cez chodby ,,čo sa deje?" Spýtal sa.

,,Blíži sa búrka!" Odvetila som ,,bojíme sa búrky." Vybafla som naňho.

Lorcanovi tvár zostala po mojich slovách nepokojná ,,poďme."

Tesne pred dvermi som zastavila a Lorcan ma pobozkal ,,zajtra prídem o šiestej."

,,Budem čakať." Venovala som mu posledný bozk a otvorila dvere.

Vošli sme pomaly a elegantne do sály a mierila rovno k sestre.

,,Zachvíľu začne búrka." Šepla som jej ,,musíme ísť."

V očiach sa jej objavil strach ,,poďme." Prikývla.

Rýchlo sme sa rozlúčili s Olschenkom a vyšli sme z miestnosti. Keď som sa pozrela po miestnosti, Lorcana ani Navarra som už nevidela. Neboli tam.

Bež čakania sme na chodbe vytvorili portál a vbehli doň. Objavili sme sa na nádvorí nášho zámku a vydýchli si.

,,Kde si bola?" Vydýchla.

,,Nikde!" Zhíkla som.

,,Nebola si vedľa mňa pol hodinu." Zdvihla obočie.

,,Bola som s Lorcanom." Zamrmlala som.

,,Vieš, že náš otec je veľmi výberavý, čo sa týka chlapov, po našom boku." Šepla.

,,Asi nie je, keďže ešte stále toleruje Armonovu prítomnosť." Zazrela som po nej a odkráčala dnu.

Mierila som priamo do izby a ihneď ako som zatvorila a zamkla dvere, vyzliekla som sa do naha. Odkráčala som si dať sprchu a potrebovala som si všetko opäť prehrať v hlave.

Ples, bozky, orgazmus.

Zaspala som a upadla do ríše snov.

Uprostred noci, v priebehu môjho erotického sna, som sa zobudila na obrovský buchot na dvere.

,,Esmeray!! Esmeray?!" Búchal do dverí môj otec.

V prvom momente mi napadlo, že sa dozvedel o Lorcanovi. Vyskočila som z postele a otvorila. Nestihla som ani reagovať a ocitla som sa v pevnom náručí môjho otca.

,,Vďakabohu si v poriadku." Vydýchol si.

,,Čo sa deje?" Nerozumela som.

Do náručia mi vletela mama a za ňou som zbadala rozospatú Daryu, Armona a dokonca aj Theiu.

,,Niekto zavraždil Lucille." Šepla mama.

,,Kto? Ako?" Zhíkla som a chytila si ústa.

Lucille bola naša hlavná kuchárka.

,,Niekto jej odsekol hlavu." Priznal otec.

,,Čože?" Darya vypúlila oči.

,,Našiel som si ju v pracovni na stole so zašitými očami a ústami. Na čele mala vyrezané D." Šepol Armon.

Myšlienky mi prešli na Lorcana. Napadlo mi, že aj u nich sa stala vražda.

,,Určite zato môžu Derwallovci!" Otcov hlas bol plný hnevu.

,,Žijeme už dlhé roky bez toho aby sme si nejak skrížili cestu. Nemyslím si, že to boli oni." Theia prekrútila oči.

,,Nikto iný to byť nemohol." Zamračil sa otec.

,,Máme tu aj služobníctvo." Pripojila sa Darya.

,,Sú to smrteľníci. Nemali by odvahu a rovnako tak sú nám oddaní a uctievajú nás." Pokrútila som hlavou.

,,Nášmu služobníctvu verím." Pripojila sa mama ,,vyberali sme ich pomocou otcových schopností."

,,Niekto to spraviť musel." Započula som Armona.

Najhoršie bolo, že v tú noc sme už nespali. Sedeli sme v obývačke a diskutovali. Rozoberali rôzne nápady prečo a kto mohol spraviť niečo také.

Krátko po piatej hodine som šepla mame, že idem na stretnutie s Lorcanom a konečne sa dostala do svojej izby.

Umytá, čistá a oblečená v zelených šatách, ktoré mi ušila Maria naposledy, som sa postavila pred zrkadlo a vyčesala si vlasy do copu.

,,To nesmieš." Vo dverách stála Theia a pozerala na mňa.

,,Prečo nie?" Spýtala som sa.

,,Tá farba ti nesedí." Pokrútila hlavou a zatvorila dvere ,,ideš za ním?" Spýtala sa.

,,Áno." Pousmiala som sa.

,,Poď. Niečo nájdeme v mojej skrini na Zemi." Usmiala sa a vytvorila portál s obrazom slnka.

Vošli sme a objavili sme sa na streche budovy v Chicagu. Prebehli sme do bytu a vošli dnu. Theia zostala mierne šokovaná, keď videla všetky kytice v jej byte.

,,Čo to je?" Šepla.

,,Lorcan sa ospravedlňoval." Privoňala som si ku kvetom vedľa mňa.

Theia sa prechádzala popri kvetináči a obzerala si ich ,,podobajú sa na tie z Cranionu. Sú mohutné a veľmi výrazné. Vôňa tých kvetov je silná."

Prešla do svojej izby a zamierila k šatníku. Nastalo ticho a o pár minút vyšla s jedným outfitom.

Podala mi ho a odišla do kúpeľni.

Obliekla som si ho a zostala prekvapená. Sedel mi.

Rifľová sukňa vôbec nebola sukňa ale nohavice. Páčilo sa mi to.

,,Kde teraz zostávaš?" Spýtala som sa.

,,V Paríži." Usmiala sa.

,,Už si našla toho pravého?" Hľadela som na ňu cez zrkadlový odraz a upravovala sa.

,,Nie. Taký chlap po Zemi nekráča aby ma dokázal skrotiť." Zasmiala sa.

Na dvere niekto zaklopal a oba sme zostali mlčať.

,,Choď tam. Ja sa odtiaľto teleportujem do Paríža. Aj tak sa budeme stretávať častejšie kvôli tomu, čo sa stalo." Vzdychla si a vytvorila portál.