1. Bohovia: Vietor a Mesiac [Dokončené]

Nočná melódia

,,Ak môžem poradiť, veľa párov chodí na túto romantickú drámu." Započula som pracovníka kúsok od nás.

Otočila som sa jeho smerom a videla ako ukazuje na plagát toho filmu.

,,Výber filmu nechávam na dámu." Odvetil Lorcan.

Jeho hlas bol bez štipky emócie.

,,Myslím, že zostaneme pri tej komédii." Odpovedala som ,,ale ďakujeme."

Otočila som sa k Lorcanovi a usmiala sa ,,môže byť?"

,,Samozrejme." Opäť ma chytil za chrbát ,,poď, kúpime si nejaké občerstvenie."

Podišli sme k pultu a Lorcan začal objednávať tie najväčšie pukance, nachos so syrovou omáčkou, veľké poháre čapovanej Pepsi a podal mi dve slamky.

Ďalšou zastávkou bola kúpa lístkov na film a následne sme boli pripravení ísť do sály. Vošli sme dnu a už premietali reklamy.

Kráčali sme po schodoch úplne hore a zistili sme, že naše sedačky sú spojené do kresla. Posadili sme sa a uložili jedlo medzi nás.

,,Prečo práve komédia?" Spýtal sa.

,,Páči sa mi tvoj smiech. Chcem ťa počuť smiať sa znovu." Odvetila som.

Bola to pravda. Jediný dôvod, prečo som vybrala tento film bol jeho smiech.

,,Tak to som rád, že uvažujeme rovnako." Žmurkol na mňa ,,tvoj smiech je ako nočná melódia." Zamyslel sa.

Stiahlo mi žalúdok pri slovách nočná melódia. Prečo zvolil toto prirovnanie?

Zvedavosť vo mne rástla ,,prečo nočná melódia?"

,,Keď v noci sedím pri jazere a sledujem mesiac, počujem melódiu. Jemný vánok naráža do stromov a mesačných kvetov. Neverila by si ale spolu vytvárajú nádhernú melódiu, ktorú by som dokázal počúvať celé hodiny." Odvetil s úsmevom.

Ak by som bola smrteľník, neverila by som mu. Myslela by som si, že tára ale ako bohyňa Mesiaca viem, že neklame.

Mesačné kvety sú moje kvety a ich melódiu počujem len ja. Hrajú podľa toho ako sa cítim. Je to melódia mojich pocitov.

Vynorili sa vo mne nové otázky, na ktoré mi budú musieť odpovedať rodičia.

,,Niekedy ma pri to jazero vezmeš." Pousmiala sa som s uvoľneným výrazom v tvári.

Lorcan sa zasmial ,,s radosťou."

Film začal o pár minút neskôr a bola som šťastná, že som zvolila tento film. Lorcanov smiech bol krásny. V polovici filmu sme mali všetko dojedené a zostali nám už len poháre s Pepsi.

Lorcan upratal prázdne obaly od jedla a zostal ticho.

O pár sekúnd som zacítila jeho vôňu v tesnej blízkosti. Jeho dych som cítila na ramene a krku.

,,Môžem sa ťa dotknúť?" Spýtal sa ma tesne pri uchu s jeho dych narazil do môjho líca.

Po celom tele sa mi objavili zimomriavky a moje bradavky stvrdli tak, že mohli slúžiť ako trsátko na gitaru.

Vlhkosť v mojom rozkroku bola veľká a moja predstavivosť prahla po jeho dotykoch. Zvedavosť narastala každou sekundou. Nikdy som sa nezamýšľala nad tým, kedy stratím svoje panenstvo alebo ako a s kým.

Ale teraz som chcela aby to bolo s Lorcanom.

,,Môžeš." Šepla som.

Keď som zbadala ako sa mierne s úsmevom odtiahol, vydýchla som si. Razom sa jeho ruky objavili na mne a prisunul si ma k nemu.

Jednou rukou ma chytil okolo krku a druhou preplietol naše prsty. Do konca filmu ma hladkal a ani na chvíľu ma nepustil.

Úprimne? Od toho momentu ako ma k sebe pritiahol, som nevnímala film. Absolútne som sa nevedela sústrediť na nič iné len naňho. Na jeho vôňu, dych, dotyky, ktoré mnou prechádzali ako jemné vibrovanie na pokožke. Pripomínalo mi to objatie toho vetra, čo som cítila pred parkom. Jeho smiech ma doslova hypnotizoval.

,,Chceš sa ísť niekam najesť? Môžeme sa ísť prejsť alebo-.." pýtal sa, keď sme vychádzali kina.

,,Znie to fajn." Usmiala som sa a zahodila do koša prázdny pohár.

,,Ktoré z tých dvoch možností?" Nerozumel.

,,Oboje. Môžeme si vziať nejaké jedlo a zjesť ho pri prechádzke po parku." Usmiala som sa.

,,To sa mi páči." Usmial sa a chytil ma za ruku.

Naše prsty sa opäť preplietli a pritiahol si moju ruku k jeho perám a pobozkal mi ju. Jemne a jednoducho.

Vyšli sme z budovy a rozhliadali sa.

,,Tak, veď ma, kam chceš." Pozrel na mňa.

Stiahlo mi žalúdok, pretože som to tu mala poznať ale absolútne som netušila, kde nájdem nejaké miesto s dobrým jedlom.

,,Tadiaľ." Ukázala som pred nás.

Počúvla som svoju intuíciu.

Prechádzali sme sa ulicami, až sme zastavili pred ulicou, kde sa zmiešavali všetky rôzne vône jedál. Bolo cítiť čínsku kuchyňu, americkú, streetfood a dokonca aj vôňu sladkých jedál.

,,Bude ťažké si vybrať." Zasmial sa a sledoval všetky nápisy na budovách.

,,Ja by som si dala-..." zamyslela som sa.

,,Mám nápad." Otočil sa ku mne ,,čo ak by sme sa rozdelili a ja vyberiem niečo na jedenie a ty niečo sladké na dezert?"

Bolo to trochu bláznivé a spontánne. Ten nápad sa mi páčil a už teraz som sa nevedela dočkať, čo pre mňa Lorcan vyberie.

,,Áno! Bude to super." Nadskočila som od radosti ,,tak za pätnásť minút sa stretneme presne na tomto mieste." Otočila som sa ale Lorcan ma zastavil.