1. Bohovia: Vietor a Mesiac [Dokončené]

Vypudenie tieňov

,,Musíme to ísť raz a navždy vyriešiť." Pobozkal ma na čele.

,,Naše rodiny nás budú chcieť rozdeliť." Pozrela som mu do očí.

,,Naša láska to prekoná." Pohľadil ma.

,,Kedy pôjdeme?" Spýtala som sa.

,,Ešte dnes." Odvetil.

Lorcan objednal jedlo do domu. Celý deň vyhlasovali kontroly domov, kvôli stabilite domov a bytov, evakuácie a ďalšie hrozby. V televízii nedávali nič iné, len situácie a informácie z rôznych kútov sveta.

Prišiel večer a obaja sme sedeli bez slova na gauči. Vedeli sme, že sa musíme vrátiť ale bola som vystrašená. Bála som sa o Lorcanov život. Nevedela som si predstaviť, že by sa mu niečo stalo.

Razom som pocítili silný magický tlak a vyskočili z gauča. Obloha žiarila svetlami podobne ako polárna žiara. Bola veľmi silná a pomaly sa oddeľovala.

Hneď sme vedeli, čo to znamená.

Hranice sú preč.

Lorcan ma vzal za ruku ,,musíme ísť." Vybehli sme z bytu a vošli do uličky.

,,Pripravená, mesiačik?" Spýtal sa.

,,Ani trochu." Zamrmlala som a napokon sa hrdo vystrela ,,poďme na to, láska moja."

Lorcan otvoril portál a my sme vošli dnu. Objavili sme sa priamo na hraniciach medzi našimi územiami.

Žiadna stena. Žiadna hranica.

Už nič neoddeľovalo naše rodiny.

Na pravo stála moja rodina. Prvý otec s matkou a za nimi moje sestry. Armon stál ukrytý za stromami a bolo z neho cítiť strach.

Na ľavo stala Lorcanova rodina v rovnakom poradí. Najprv jeho rodičia a za nimi bratia. Pozrela som sa na Daryu a tá nespúšťala oči z Daerona ale ani on z nej. Zato Navarro hypnotizoval Theiu a ona jeho. Netušila som, čo sa deje.

,,Čo sa to tu deje?!" Skríkol Lorcan na svoju rodinu ,,na Zemi spôsobujete chaos! Zabíjate ľudí. Celé rodiny! Deti a aj bábätká!"

,,Lorcan! Zlatíčko, si v poriadku." Jeho matka sa rozbehla k nám ale zastavil ju muž s elektrinou v ruke.

,,Stoj." Neskrýval dominantnosť ,,Nepôjdeš k Lorcanovi, kým od neho neodstúpi tá žena."

,,Prestaň, otec. Už som ti raz povedal, že Esmeray patrí ku mne." Odvrkol Lorcan.

,,Je to moja dcéra!!" Zkríkol otec ,,Esmeray, v momente príď sem, pretože inak ti zamurujem ešte aj okná na izbe a budeš tam do konca svojho života!"

,,Prestaň otec. Neviem, o čo vám ide. Mali by ste celú nenávisť hodiť za seba. Ani jeden z vás ju nezačal a nenávidíte sa len kvôli tomu, že vás k tomu viedli predošlé generácie!" Ozvala som sa ,,NIKDY" zvýraznila som ,,sa Lorcana nevzdám kvôli hlúpostiam ako je táto. Je na čase nechať nenávisť odísť."

,,Presne tak. Esmeray má pravdu. Musíte sa zmieriť s tým, že sa milujeme a nejaká nenávisť voči rodinám nás nezaujíma." Pridal sa Lorcan.

Moja mama na mňa pozerala so strachom. Sestry neustále hľadeli na Lorcanových bratov a keď som sa pozrela na otca, videla som niečo zvláštne. Jeho zelené oči sa zmenili na čierne. Videla som v nich temnotu.

Pobúchala som Lorcana po ruke ,,láska? Niečo nie je v poriadku." Oči mi prebehli k Lorcanovmu otcovi a ten ich mal rovnako čierne.

,,Ako to je možné?" Vzdychol a pomaly sa staval predomňa aby ma udržal v bezpečí.

,,Obaja zomriete." Povedali naši otcovia.

Nebol to ich hlas. Bolo to temné a zvláštne.

,,Tiene?" Lorcan neveril vlastným očiam a ušiam.

Z ich rúk vyrazila mágia v odtieňoch ich kúziel. Otec mal zelenú a Lorcanov otec modrobielu. Mňa zasiahla mágia zeme a Lorcana mágia elektriny. Vrazilo to do nás veľkou silou a odhodilo dozadu. Obaja sme spadli na zem a pomaly dýchali.

Nič ma nebolelo. Nič som necítila. Žiadnu bolesť.

,,Nieeee!!!" Zvreskli naše matky tak silno, že to zabolelo v ušiach.

Lorcan vyletel na kolená ,,mesiačik?! Láska, si v poriadku?" Jeho ruky behali po celej tvári.

,,Áno, láska. Nič mi nie je." Zašepkala som a posadila sa.

Pevne som ho objala a vytvorila okolo nás mesačnú obranu. Neverila som už nikomu.

Pozrela som sa smerom k našim rodinám a videli ich neprítomný pohľad. Spadli k zemi akoby zaspali a všetci do jedného sa začali triasť na zemi.

,,Čo sa to deje?" Zhíkla som.

,,Nemám poňatie." Lorcan ich nespúšťal z očí a postavil sa.

Pomohol mi vstať a držal ma v blízkosti svojho náručia. Pustiť ma nepripadalo do úvahy. Bol príliš ochranársky.

Každý jeden sa pretočil na štyri a zvracali. Vyvrátili čiernu hustú a lepkavú tekutinu, ktorá bublala.

Každý člen našej rodiny sa zhlboka nadýchol a sledovali tekutinu. Tá sa zmenila na dym a vytvorili sa tiene.

Osem tieňov stálo pred našimi rodinami, ktorý sa poriadne ešte nespamätali z toho, čo sa stalo. V rýchlosti som obranu zmenila na žiaru a vyslala ju k tieňom. Rozbehli sa preč.

Tiene bežali smerom k lesu ďaleko od mojej mágie. Na poslednú chvíľu, než sa stratili v tme lesa, som videla ako ich Daeron zastavil.

Z rúk mu vystrelili obrovské plamene, ktoré mierili smerom k tieňom. Doslova ich plamene pohltili a oheň ustál až vtedy, keď tiene boli zničené.