1. Bohovia: Vietor a Mesiac [Dokončené]

Lorcan- Otcov nesúhlas

Lorcan

Keď sa zatvoril portál s Esmeray, vydýchlo som si. Upokojilo ma, že na ňu nezaútočili. Lenže potom dal otec znamenie Daeronovi a ten zmizol vo svojom portáli.

,,Zbláznil si sa?!" Zkríkol otec ,,do hradu, hneď!"

Rodičia odišli ako prví. Navarro ma čakal a keď som zastavil pri ňom, vzdychol si.

,,Čo si to spravil braček?" Pousmial sa.

,,To, čo je správne. Za svojim rozhodnutím si stojím." Odvetil som.

Kráčal som do obývačky a pred dverami nás dobehol Daeron. Pozrel priamo na mňa ,,to si si nevedel vybrať niekoho iného?"

,,Ak si jej skryvil čo i len jeden vlas na hlave, neželaj si ma." Zavrčal som.

,,Nič som jej nespravil. Prešla za hranice." Odvetil Daeron.

Na mojej tvári bolo vidieť ako mi padol kameň zo srdca. Neviem, čo by som robil, ak by sa Esmeray niečo stalo.

Vošli sme všetci traja do obývačky a dvere sa za nami zatvorili. Pred nami stál zúrivý otec a v kresle sedela mama.

,,Si normálny?!" Zvreskol ,,začať si s nepriateľom pomer a dostať ju na naše územie?! Nechať ju tu čarovať?!"

,,Je moja vec, čo robím a s kým! Ja som tú nenávisť nezačal a ani za ňu nemôžem. Nesúhlasím s ňou a nemienim ju podporovať. Trvá už desiatky rokov a ani jeden z nás netuší, prečo vlastne začala. Nebudem sa pozerať ako mi šťastie uniká pomedzi prsty len zato, že tvoja hrdosť chce udržiavať nenávisť voči Murtwellovcom." Myslel som vážne každé jedno slovo.

,,Naši predkovia mali dôvod tie hranice postaviť a my by sme to mali rešpektovať." Pridal sa Daeron.

,,Jasné. Vždy si bol na otcovej strane." Zamračil som sa ,,svoje rozhodnutie nezmením. Esmeray milujem a vy s tým nič nespravíte." Stál som si za svojim slovom.

,,Tiež si si nevybral, do koho sa zamiluješ, drahý." Zapojila sa matka.

,,To je niečo iné." Mávol rukou.

,,Nevedela som, kto si." Pokračovala.

,,Ale ona je Murtwell!" Zvýšil hlas.

,,Bola." Dodal som.

V miestnosti nastalo ticho a môjmu otcovi sa objavila vystrašená vrásky na čele.

,,Čo si to povedal?!" Šepol.

,,Bola Murtwell. Už je Derwall." Odvetil som akoby sa nič nedialo.

Áno, to čo som povedal, bola pravda. Po tom, čo som Esmeray našiel, mi mama rozprávala veľa vecí o pravej láske. Keď zbadala moje tetovanie, pochopila to.

Prvé milovanie spriaznených duší je obrad Bohov. Je to vlastne niečo ako uzavretie manželstva u smrteľníkov ale namiesto prsteňov, máme tetovanie. Naša láska je nezlomná a trvá večne ale tá pozemská nie.

Niekedy vyprchá, pominie a niekedy prekvapivo vydrží.

,,Nie." Vzdychol ,,nie nie nie nie! To si nespravil, Lorcan." Pribehol ku mne a pozrel na zápästie.

Zbadal tetovanie mesiaca.

,,Spravil. Urobil by som to znovu a znovu." Šepol som.

,,Von! Obaja!" Zkríkol a pozrel na Navarra a Daerona.

,,Čo?! Prečo?!" Zvreskol Daeron.

,,Nie sme malé deti otec. Lorcan je náš brat a táto situácia sa týka aj nás." Oponoval Navarro.

Aj napriek tomu ako sa otec moc hneval, nechcel ani jednému povedať o pravej láske, pretože ju ešte nenašli.

,,Chlapci, počúvnite otca." Prísnym tónom sa ozvala mama.

Ani jeden sme jej nevedeli oponovať. Mali sme pred ňou rešpekt a pritom by neublížila ani muche. Obaja sa zvrtli a odišli preč.

Keď sme v miestnosti zostali sami, otec mlčal a nič nehovoril. Ticho bolo horšie ako keď kričal.

,,Spravíme to následovne." Začal ,,naši predkovia v jednej z kníh písali, že už rituál, teda obrad, bol raz zničený."

,,Nie, s tým nesuhlasím." Rázne som to zamietol ,,Esmeray sa nevzdám."

,,Pšt." Prskol otec a pozrel na mamu ,,Kyrell našiel pravú lásku a podarilo sa mu to prelomiť."

,,Ale za akú cenu?" Postavila sa ,,Vaši predkovia vymysleli zákon a to ten, že pravá láska musí byť rešpektovaná a on to porušil. Za trest má väzenie vo svojom hrade, nestarne a po Zemi nekráčal stovky rokov!" Zvýšila hlas ,,toto nášmu synovi nespravíš a navyše, on nikdy nedokáže zabiť Esmeray."

,,Čo? Otec to nemyslíš vážne. Takúto budúcnosť pre mňa chceš viac ako tú, ktorú môžem mať s Esmeray?" Vzdychol som. Neveril som vlastným ušiam.

,,Všetko je lepšie ako spojiť sa s Murtwellovskou krvou!" Povedal vážne.

,,Tak a dosť. Nie. Nikdy." Vyprskol som ,,to radšej budem žiť na Zemi ako smrteľník. Ak ti išlo len o toto, tak gratuľujem, otec. Práve si ukázal, že ti je hrdosť a nenávisť viac prednejšia ako tvoj syn." Vytvoril som im portál ,,chcem byť sám."

,,Uvidíš, že mám pravdu. Sám to pochopíš." Otec sa hrdo vystrel.

,,Nie otec, to ty pochopíš, že si sa mýlil." Smutne som dodal a odišiel z miestnosti.

Na konci chodby čakali bratia opretí o stenu ,,šou sa skončila, môžete odísť."

,,Ale-..." Navarro išiel namietať.

,,Chcem byť sám." Vyprskol som a kráčal schodami smerom hore.

Zatvoril som sa v izbe a nechal emócie a mágiu nech ma ovláda. Vonku začal fúkať silný vietor. Stavím sa, že celý Cranion a celá Zem budú mať dva dni plné silného vetru, tornád a hurikánov. Vedel som, že sa upokojím až vtey, keď ju budem držať vo svojom naručí. Až vtedy budem vedieť, že je v bezpečí vedľa mňa.