1. Bohovia: Vietor a Mesiac [Dokončené]

Snívanie o láske

,,Kedy to je?" Spýtala som sa.

,,O dva dni." Odpovedal otec ,,bež si vyskúšať tie šaty." Popohnal ma.

Jemne som si vzdychla a odišla naspäť do hradu. Mierila som priamo do miestnosti Marii a rozhliadala sa tu.

Musela nám šiť šaty často. Aj na každodenné nosenie. Otec bol zástancom vznešenosti, elegantnosti a hrdosti, takže sa odtoho odvíjalo aj naše oblečenie.

Pre ženu to znamenalo šaty. Museli sme ich mať na sebe každý deň. Vždy siahali až po zem. Jediné, čo sme si mohli zvoliť bolo, či budú princeznovské a nafučané alebo obtiahnuté.

Ja som rada nosila princeznovské. Darya obtiahnuté a Theia taký zlatý stred, aj keď tu moc času netrávila.

Tieto šaty sme si kedykoľvek vedeli vyčarovať na seba. Boli to šaty Bohov.

Vošla som do miestnosti a zbadala jedny šaty. Prekvapila ma farba šiat. Neboli to také šaty, čo som nosievala. Väčšinou ma Maria obliekala do farieb noci. Tmavomodrá, čierna, bielomodrá ale sivú farbu by som nečakala.

,,Prečo tá zmena?" Spýtala som sa a podišla k šatám.

,,Cítila som to tak. Myslím, že to bude pre teba to pravé, pre smrteľnícky večer." Usmiala sa ,,vyskúšaj si ich, prosím."

,,Je to nutné?" Pozerala som na ňu dúfajúc, že nebudem musieť.

,,Musíš!" Zaťapkala si.

Bola naozaj šťastná z tých šiat a nechcela som jej kaziť radosť ,,tak dobre. vyskúšam si ich."

Obliekla som si ich a rukami prechádzala po tých trblietkach.

,,Musím priznať vyzerajú veľmi krásne." Usmiala som sa a pozerala sa na seba v zrkadle.

,,Môžeš povedať, že sa ligotajú ako hviezdy." Upravovala mi ich.

,,Dobrý nápad. Možno to spomeniem." Rozmýšľala som nad tým ako si nechám vyčesať vlasy.

Maria si zaznačila menšie úpravy a o pár minút som si ich vyzliekla. Odišla som o niečo spokojnejšia a prechádzala sa po zámku. Zamierila som do spoločenskej miestnosti a zastavila pri stene.

Maľba, ktorá stenu zdobila, bola zvláštna. Ukazovala rodokmeň našej rodiny. Vždy ma zaujímalo ako vyzerajú Derwallovci.

Naši starí rodičia majú fotky našich predkov ale netuším ako vyzerajú ostatní. Otec vraví, že Mithgard a Siona majú troch synov približne v našom veku.

Často som rozmýšľala nad tým ako asi vyzerajú alebo ako sa volajú. Zaujímalo ma to.

Príbeh Bohov sa dedí z generácie na generáciu. Milovala som počúvať večerné príbehy, ktoré nám babka s dedkom rozprávali.

Spomínala ako sa ich deti, teda naši rodičia, hrávali na spoločných záhradách a behali po lesoch.

Vravela nám o tej kliatbe, ktorá postihla naše rodiny. Ako museli žiť bez schopností a aké ťažké to bolo.

Opisovala nám do detailov ako rýchlo narástol múr medzi rodinami Darwell a Murtwell.

Presne si pamätám jej slová.

"Jedného dňa, keď láska rozkvitne, múr zoslabne a nenávisť zanikne."

Bola som zvedavá. Chcela som vedieť, čo presne to znamenalo, či sa to týkalo mňa alebo mojich sestier. Možno sa to bude týkať až našich detí alebo vnúčat.

Pomaly som prešla do knižnice, kde sedela Darya.

,,Takže výlet?" Spýtala som sa a prisadla si.

,,Áno, Armon ma berie niekam do smrteľníckej oblasti zvanej Francúzsko. Som zvedavá, čo pripravil." Pousmiala sa a čítala knihu.

,,Ach, Darya. Určite pripravil len stretnutia z jeho kamarátmi tak ako vždy. Nečakaj romantiku. Vieš, že je sebecký." Vzdychla som.

,,Ľudia sa menia. Možno tentokrát prekvapí." Počula som v hlase túžbu.

Bolo mi ľúto sestry. Túžila byť milovaná a myslela si, že takto má vyzerať láska. Bohužiaľ, môj názor je, že pravú lásku ešte nenašla ale keď príde, bude to stáť zato.

Daryina hrdosť je veľká a nedovolí nikomu do ich vzťahu rozprávať. Preto máme taký postoj aký máme. Jediná Theia nato neberie ohľad.

Musí sama zbadať, aký Armon je. Musí prísť do jej života niekto, kto jej ukáže pravdu.

,,Hlavne nech si šťastná." Otvorila som knihu a čítala.

,,Počula som, že máš nejakého nápadníka." Zaškerila sa Darya.

,,Nie." Zdvihla som nos ,,otec sa ma snažil na poslednom jeho stretnutí tu v hrade zoznámiť s informátorom Jeremym ale to nie."

,,Prečo? Jeremy je milý chlap." Zatvorila knihu.

,,Možno milý je ale ja chcem spoznať chlapa sama." Odvetila som hrdo ,,musí to byť spontánne. Už len pri hlase sa mi zježia chĺpky. Pri jednom pohľade musí prebehnúť iskra a pri jedinom nevinnom dotyku, budem vedieť, že to je on. Obaja ucítime spojenie. V tej chvíli sa zrodí láska." Rozprávala som s hlavou v oblakoch a predstavovala som si celú situáciu.

,,Máš bujnú fantáziu, Esmeray." Smiala sa Darya ,,taká láska neexistuje. S Armonom sme nič také nemali. Proste sa to postupom času vyvinie až so bodu, kedy sa rozhodnete byť pár." Mykla pleciami.

,,Alebo možno len Armon nie je tvoj vyvolený." Odvrkla som jej.

Nemala som rada, ak niekto kazí moje predstavy a túžby.

,,Už sa o tom nechcem baviť." Darya zvážnela a hlavu ponorila do knihy.

,,Samozrejme, že nie. Len zato, že ty berieš všetko len pracovne a bez štipky fantázie neznamená, že máš pravdu a robíš správnu vec." Zamračila som sa a odišla z miestnosti.