1. Bohovia: Vietor a Mesiac [Dokončené]

Zistenie

Detaily toho hologram boli také reálne, že som sa sekundami strácala v predstavách.

Šťastne som sa otočila na Lorcana, ktorý stál tesne zamnou. Musela som zakloniť hlavu aby som mu videla do očí.

,,Ako ťa toto mohlo napadnúť." Šepla som.

,,Pretože mi pripomínaš krásu vesmíru." Usmial sa.

Obaja sme si sadli na posteľ a odpili si z vína. Nechápem ako mohol trafiť moju obľúbenú pizzu ale keď otvoril tú druhú bola rovnaká. Najedli sme sa do sýta a lahli si. Sledovali sme hologramy a mlčali.

Toto rande bolo vo všetkých smeroch dokonalé a už nič ho nedokáže pokaziť.

Nával tepla a vzrušenia prešiel mojim telom a zhlboka som sa nadýchla. Lorcan pozrel na hodiny a prešiel si po vlasoch. Pritisol si ma k sebe a jemne mi chytil bradu.

Bozkával ma pomaly a s láskou. Cítila som sa ako krehká bábika. Rukami sa dotýkal krku a mieril nižšie prešiel mi k prsiam a potiahol mi tričko smerom dolu. Prsia mi vybehli von ale jeho ruka nezastavila. Mierila cez brucho nižšie, smerom k mojej slabine. Tešila som sa na jeho dotyk. Už teraz som ich milovala. Dostal sa mi pod nohavice a na jeho tvári sa objavil šibalský úsmev.

,,Nemáš spodné prádlo?" Spýtal sa.

,,Nie." Odvetila som nervózne.

,,Prečo nie, Esmeray?" Začal mi bozkávať krk.

,,Nechcela som ho." Preglgla som.

,,Nechcela si ho, pretože?" Naťahoval ma a už bol s jazykom pri mojej bradavke.

Pretočila som očami ,,pretože tvoje dotyky sú takto lepšie."

,,Vedel som to. Túžiš po mojich dotykoch." Zdvihol sa ,,nie, priam po nich prahneš ako po droge však?" Spýtal sa.

Bezmocne som prikývla. Mal úplnú pravdu.

,,Ja tiež, Esmeray. Moja závislosť na tebe začala na prvom plese a už teraz viem, že nikdy nepominie." Len čo to dopovedal, jeho ústa zaútočili na moje bradavky a jeho prsty hladili môj klitoris.

,,Ohh, Lorcan." Vzdychla som.

Lorcan sa zdvihol a opäť sa začal venovať mojim perám. Bozky boli divokejšie a prst sa ocitol v mojej vagíne.

Z hlboka som sa nadýchla a začala sa Lorcana dotýkať všade, kde ma napadlo. Na hrudi, na bruchu a prstami mu prechádzala po chrbte a zabárala sa do jeho vlasov.

Lorcan sa natiahol a niečo stiskol. Započula som ako sa strecha začala otvárať a vedela som, že sa nám naskytne nádherný výhľad na nočnú oblohu. Zatvorila som som oči a ďalej sa nechala unášať vzrušením ale boli sme vyrušení. Opäť!

Nad nami nebola žiadna obloha plná hviezd ale čierne mračná. Obrovský silný lejak dopadal na naše telá a do pár sekúnd sme boli úplne premočený.

,,Sakra." Šepol Lorcan a rýchlo zatváral strechu.

Tesne pred zatvorením sa celá obloha rozsvietila silným bleskom. Hrom nasledoval o pár sekúnd neskôr.

Vyskočil som z postele a vo vnútry začala stresovať. Vystrašene som sa pozrela na Lorcana a on na mňa.

,,Musíme odtiaľto vypadnúť." Šepol.

Razom sme počuli ako do budovy vrazil blesk a všetko zhaslo. Nesvietilo vôbec nič. Všade bola obrovská tma a vo vzduchu som začínala cítiť temnotu.

,,Neskoro." Striaslo ma.

Netušila som akú veľkú moc ma v búrke Kyrell. Vedela som, že po mne pôjdu tiene ale netušila som koľko.

Dvere sa rozleteli v nich stáli tiene. Boli väčšie a mohutnejšie ako posledný tieň. Očami som behala po každom jednom a narážala som sedem.

Sedem tieňov.

Nestihla som ani vymyslieť plán ako sa odtiaľto dostaneme ale Lorcan ma pevne chytil za ruku a druhú vystrel pred seba. Ťahal ma smerom k tieňom a v poslednej chvíli z Lorcanovej ruky vyšiel obrovský silný vietor, ktorý sa utvoril do tornáda sústredeného na tiene. Vcuclo ich to a zostal po nich len dym tesne nad zemou.

,,Ty si-..." Zhíkla som a bežali sme dolu schodmi.

Vybehli sme von do silného lejaku a rozbehli sa smerom do Theinho bytu.

,,Si Derwall." Šepla som.

Lorcan zastavil uprostred ulice a prekvapene na mňa pozrel. Nechápal odkiaľ poznám jeho priezvisko.

,,Preto si si vybral mňa? Je to váš plán?" Bála som sa odpovede.

,,Čo? O čom to hovoríš? Čo by mal byť náš plán?" Hovoril nervózne.

,,Začal si si somnou len preto aby si ma mohol zabiť?" Zažmurkala som.

,,Prečo by som to mal robiť?!" Vypúlil oči.

,,Pretože-..." do očí sa mi naliali slzy ale vyrušili nás prichádzajúce tiene.

Lorcan ich svojim vetrom zastavil tak aby nemohli ísť vpred ale už ich slho neudrží. Naše schopnosti v búrke a na Zemi sú slabé.

,,Musíme vypadnúť." Pozrel na mňa.

S hlbokým nádychom som v rukách vyčarovala mesačné svetlo v tvare mesiaca a použila takmer všetkú energiu kúziel, čo mi v tele zostala a hodila som ju do nich. Rozplynuli sa.

,,Ty si Murtwell." Šepol a nemal slov. Pozeral na mňa ako na obrázok.

,,Poďme." Zamrmlala som a začala bežať.

Cítila som prítomnosť tieňov a videla ich naťahujúce ruky po stenách. Bolo to horšie ako sledovať horor.