1. Bohovia: Vietor a Mesiac [Dokončené]

Písmeno M

Lorcan
V deň druhého rande

Dnešný deň na mojom zámku začal nudne. Sedel som na balkóne a čítal knihu. Z izby rozvoniavali teplé a čerstvé raňajky, ktoré mi priniesla slúžka. Myšlienky mi stále utekali k nevinnej Esmeray. Kto by to bol povedal, že v tejto dobe, sa bude ešte nejaká smrteľníčka hanbiť. Nie je to zlá vec. Je roztomilá. Jej nevinnosť ma k nej vábi.

,,Ahh.. konečne som ťa zastihol, braček." Dvere na mojej izbe sa otvorili a dnu vošiel Daeron.

Daeron je môj najstarší brat. Je príliš vodcovský a dominantný. Má rád ženskú spoločnosť ale nevyhľadáva ju. O to horšie, že je Bohom ohňa.

,,Neučili ťa klopať?" Zdvihol som obočie.

,,Včera večer sme mali s otcom poradu a nedorazil si. Hľadal som ťa tu ale nenašiel." Zamýšľal sa Daeron.

,,Bol som na Zemi." Odvetil som jednoducho.

,,Ty a na Zemi?" Prekvapene na mňa pozrel ,,v tom musí byť sžena, keď si dvakrát za týždeň navštívil Zem."

,,Na tom plese, som stretol jedno dievča. Zaujala ma a pozval som ju von." Pozrel som sa na Daerona ,,nechaj si to pre seba. Nie som pripravený na spovedanie našej matky."

Daeron sa usmial ,,to musí byť veľmi výnimočná, keď takto uvažuješ." Zasmial sa ,,vždy ti bolo jedno, či rodičia vedia o našich jednorazovkách."

,,Myslím, že toto je ona." Odpovedal som.

,,Ach braček. Neunáhli sa v rozhodnutiach." Pokrútil hlavou.

,,Hlavne to nerieš pred našimi." Varoval som ho.

,,Dobre dobre." Mávol rukou a pristúpil k môjmu stolčeku s raňajkami.

Začal jesť miešané vajíčka s čerstvým pečivom.

,,To sú moje raňajky, vieš?" Pozrel som naňho a zatvoril knihu.

Postavil som sa a upravil si košeľu. Vošiel som dnu, prechádzal som cez izbu a zastavil pri Dareonovi.

,,Dnes s ňou mám ďalšie stretnutie." Začal som.

,,Hmm.. dva dni po sebe?" Usmial sa šibalsky.

,,Áno, mám v pláne sa s ňou stretávať každý deň." Priznal som.

,,Tak tá musí byť dobrá v posteli, keď ťa takto dostala." Zasmial sa.

,,Nespal som s ňou." Povedal som bez srandy ,,ešte sme sa ani nepobozkali."