2. Bohovia: Oheň a Voda [Dokončené]

Večera

,,Konečne ste tu!" Potešila sa Esmeray.

Zbadala som ju stáť pri dverách spolu s Lorcanom. Kúsok od nás sa objavil portál z bleskov a za ním druhý z ľadu.

Stiahlo mi žalúdok. Bola som zvedavá, či príde Daeron. Čo bude mať oblečené a vnútorne som sa tešila na jeho pohľad.

Ihneď ako som si to uvedomila, okríkla som v sebe myšlienky a na tvári ukázala hrdosť.

Nie, v žiadnom prípade ma nebude priťahovať niekto ako on. Arogantný, sebavedomý a čo vravel Lorcan, výbušný chlap. Myslí si, že môže mať všetko, čo chce ale ja mu dokážem, že to tak nie je.

Z portálov vyšli ich rodičia a Navarro.

Theiha znervóznela ale keď zbadala, že sa na ňu s Esmeray pozeráme, hrdo sa vystrela a tvárila sa, že ju to nezaujíma.

,,Kde ste nechali Daerona, Mithgard?" Spýtal sa môj otec.

,,Netuším. Ten chlap ma raz privedie do hrobu." Pretočil očami jeho otec ,,dúfajme, že príde."

,,Alebo radšej nie." Zamrmlala som.

,,Nechceš ho vidieť? Prečo?" Spýtala sa Esmeray s prekvapeným tónom ale s prefíkaným pohľadom.

,,Ani nie." Klamala som ,,prečo by som mala? Srší z neho arogantnosť a je to hráč. Preňho jedna žena nie je."

,,Vadí ti, že má rád ženskú spoločnosť?" Spýtala sa moja malá sestrička ,,prečo?"

,,Čo? Nie. Ako ťa to napadlo?" Zdvihla som obočie.

,,Tak ako dôvod si mohla uviesť, že ho nechceš vidieť napríklad kvôli tomu, že z neho nejde dobrá energia alebo hocičo iné ale ty si si vybrala to, že má rád ženy." Zamyslela sa.

,,Mám Armona. Nikoho iného nepotrebujem." Vyštekla som.

,,Nepotrebuješ ale možno, že chceš." Rypla si do mňa Esmeray.

,,Nie." Moja jednoslovná odpoveď bola trochu bezemočná ale chcela som ukončiť túto tému.

Nebolo to myslené v zlom ale skôr zo stresu. Prepadol ma stres a jednoducho som nechcela ďalej pokračovať. Bolo dosť ťažké nemyslieť na nejaký chtíč a ešte dotoho klamať sestru.

Esmeray sa zdvihli kútiky a otočila sa mi chrbtom ,,poďme ku stolu."

Všetci sme začali kráčať po hrade do jedálni a keď sme vošli, musela som si to tu obzrieť.

Z hora vysel strieborný veľký luster s diamantmi a celá miestnosť bola sivá. Prekvapením bolo, keď som videla stôl a stoličky. Strieborný s kombináciou sivej a tmavomodrej. Uprostred stola boli tri vázy mesačných kvetov a horelo tam dokopy desať sviečok.

,,Armon dnes nepríde?" Spýtala sa Esmeray.

,,Nie." Odpovedala jej Theia ,,dnes tu žiadni smrteľníci nebudú kaziť vzduch."

,,Theia." Varovne je ohlásil otec.

Esmeray luskla prstami a zmizla jedna stolička a taniere s prípitkom.

Usadili sme sa a vedľa mňa sedela Theia, moji rodičia a Esmeray. Za vrchom stola po boku Esmeray sedel Lorcan. Oproti mne bola prázdna stolička, hneď vedľa nej sedel Navarro a jeho mama s otcom.

Začali sme sa rozprávať o pozemských záležitostiach a ostatních obyčajných veciach. Musela som nachvíľu stíchnuť, pretože mi zostalo príliš veľké teplo. Boli to skôr také návaly tepla ako keď sedíte pri ohni a cítite pulzovať oheň.

Vzala som do rúk pohár s červeným vínom a vypila ho do dna.

Dvere sa otvorili a v nich stál muž, ktorého som tu videť nechcela. Teda lepšie povedané, dúfala, že ho neuvidím.

Jeho oči hneď našli tie moje ,,ospravedlňujem sa za meškanie. Zaspal som."

,,To je v poriadku. Sadni si oproti Daryí." Usmial sa Lorcan.

Daeron začal kráčať ku stolu a musela som si ho obzrieť. Opäť mal tmavočervenú, až takmer čiernu košeľu a čierne nohavice, ktoré končili tesne nad členkami. Na nohách ma nasúvačky. Podobali sa na elegantné topánky ale bolo to o kúsok športovejšie. Vlasy mal dokonale upravené a to strnisko, ach.

Posadil sa oproti mne a zdvihol sa mu pravý kútik.

,,Čo si dáš?" Spýtal sa Lorcan.

,,Červené víno." Odvetil, keď zbadal poslednú kvapku v mojom pohári ,,aj Darya má prázdny pohár."

Prišla jedna slúžka a obom nám naliala. Snažila som sa ho ignorovať a nepozerať sa naňho. Neustále som sa zapájala do rozhovorov, len aby som nemusela naňho pozrieť.

,,Kde máš hračku, srdiečko?" Šepol ale ujistil sa, že ho počujem len ja.

,,Neviem, o čom hovoríš." Odvetila som a odpila si z vína.

,,Ale vieš. Myslím toho smrteľníka, ktorého nazývaš snúbenec." Oprel sa o stoličku.

,,Je zaneprázdnený." Zamračila som sa.

,,Áno. Musí byť ťažké, dva dni hrať ruletu a poker." Provokačne sa napil.

V mojich očiach preblesol strach ,,Mlč."

Začala som ho úplne ignorovať aj keď z nejakého dôvodu to bolo ťažké. Po večeri sme sa presunuli do obývačky a rozprávali sa tam.

Esmeray stála vedľa mňa. Razom sa pozrela za mňa a vystrelo ju ,,musím ísť na toaletu." Zvrtla sa a odišla. Nechala ma tam samú.

Jej chovanie bolo čudné a nesedelo mi. S prižmúrením očami som sledovala ako odchádzala z miestnosti ale v poslednej chvíli sa zvrtla a postavila sa k Lorcanovi.

Ona ma oklamala? Prečo? Začínala som sa na ňu hnevať. Vlastná sestra ma oklame a pritom ide len za svojim chlapom.

,,Vedel som, že tieto tmavočervené šaty s nádychom čiernej, na tebe budú vyzerať dokonalo." Započula som za sebou Daeronov chrapľavý hlas.