2. Bohovia: Oheň a Voda [Dokončené]

Večerné stretnutie na chodbe

,,Darya. Čo tu robíš?" Zvážnel.

,,Tretí deň nie si doma. Dokedy tu chceš trčať?" Hnevala som sa.

,,Chcel som len niečo zarobiť." Vystrel sa a išiel mi dať pusu ale uhla som sa mu.

,,Koľko si tam dal?" Pozrela som na žetóny v strede.

,,All-in." Usmial sa, mysliac si, že som ustúpila.

Vzala som mu karty z rúk a buchla ich o stôl skôr ako hru uzavreli. Znamenalo to, že odstupuje.

,,Tak a teraz môžeme ísť." Zvrtla som sa a počula nejakú pripomienku.

,,Tvoja snúbenica sa chová ako tvoja mama." Smial sa nejaký muž sediaci za stolom.

,,Asi tá jeho niekde zlyhala, keď sa tak musím chovať ja." Nahnevane som odišla z budovy a čakala ho v najbližšej uličke.

Prišiel trochu mrzutý, opitý a myslela som, že sa bude hádať ale nie. V tichosti prešiel cez portál a to ma prinútilo rozmýšľať, čo sa deje.

Vošla som dnu a portál sa zatvoril.

Obaja sme stáli v izbe a keď som pozrela na hodiny, zistila, že večera ešte len bude. Odišla som do knihovni, kde som strávila celý večer. Na večeru Armon neprišiel, pretože zaspal oblečený na posteli.

Keď som sa vrátila, ležal v posteli len v boxerkách. Vlasy mal mokré, čo značilo, že bol v sprche.

,,Aká bola večera?" Spýtal sa ma ale odignorovala som ho a prešla do kúpeľni ja.

Zamkla som sa. Vôbec som nechcela riskovať, že príde zamnou. Hnevala som sa naňho a bála sa, že by som si pri sexe mohla predstaviť niekoho iného.

Keď som sa vrátila, posadila som sa na posteli a ľahla si. Mala som oblečenú čiernu saténovou čipkovanú košieľku. Armon sa ihneď prisunul a rukou mieril medzi moje nohy.

,,Nie, Nechytaj sa ma." Odsotila som jeho ruku.

,,Ale no tak, Darya. Nesmieš sa za všetko zdúvať. To, čo povedal Patrick bola pravda. Vôbec sa nechováš ako moja snúbenica ale ako moja mama." Opäť išiel s rukou k môjmu podbrušku.

,,Si nezodpovedný a nevážiš si, čo máš. Ak si myslíš, že ti rozkročím nohy, si na omyle. Toto tvoje chovanie ma prestáva baviť." Vyprskla som.

Armon pretočil očami a zvalil sa na vankúš. S veľkým vzdychom si dal ruky za hlavu ,,už vyše mesiaca sme spolu nespali. Odkedy sa prelomili hranice, nechceš sa ma ani dotknúť."

,,Mal by si sa zamyslieť nad tým, prečo." Postavila som sa a ukázala naňho s ukazovákom ,,najprv si nemal záujem. Prestal si somnou tráviť čas a radšej ho tráviš na Zemi v kasíne alebo niekde s priateľmi. Mňa nechávaš tu samú. Nevraciaš sa ani na noc a zostávaš tam aj niekoľko dní." Takmer som kričala ,,ak chceš byť na Zemi, kľudne ti tam viem vybaviť jednosmerný portál."

Armon zamrzol ,,ale láska, nepreháňaj. Nič také vážne sa nestalo. Vieš predsa, že ťa milujem."

Začínala som o tom veľmi pochybovať ,,budem spať v druhej miestnosti."

Schmatla som svoj obľúbený vankúš a odišla zo spáľne. Aby pochopil aká som nahnevaná, silno som buchla s dverami a spravila tri kroky.

Zamrzla som a zastavila uprostred chodby, pretože predomnou stál môj otec, Mithgard a Daeron.

,,Oh, Darya. Netušil som, že pôjdeš von z izby." Zamrmlal otec.

Stisla som v rukách vankúš a zakryla sa aby mi nebolo vidieť košieľku. Celkom som sa hanbila pred Daeronom.

Nával tepla v mojom tele len dokazoval, že ju videl.

,,T-to je v poriadku. Idem do izby." Zamrmlala som.

,,Ale veď izbu máš tam." Nerozumel otec.

,,Dnes sa vyspím v druhej." Chytila som kľučku od dverí, ktoré susedili s mojou izbou.

Otec pretočil očami, pretože mu došlo, že sme sa s Armonom pohádali ,,my si ideme posedieť do kancelárie, popijeme trochu wiskey a budeme sa rozprávať."

,,Môžeš sa pridať." Daeron sa usmial.

,,N-nie. Idem si ľahnúť. Zajtra mám veľa stretnutí." Zaklamala som.

Nemala som ani jedno.

Otec otvoril dvere oproti tým, kde som chcela dnes spať a všetci traja išli dnu. Daeron zastavil tesne vedľa mňa a pozrel sa mi do očí.

,,Som rád, že som pozvanie na pohárik prijal. Vidieť ťa v tomto kúsku látky mi dáva rôzne nápady na to ako ti ho vyzliecť, srdiečko." Zašepkal mi a vošiel dnu.

Zatvoril dvere a ja som zostala sama stáť na chodbe. Opierala som sa o dvere celá vzrušená a zmätená. Bola som vzrušená a ďakovala zato, že sa nechytil môjho rozkroku, pretože by zistil dve veci.

Prvá, nemala som nohavičky a druhá, že mi svojimi slovami spôsobil mokro a vlhko v mojom lone.

Rýchlo som vošla do miestnosti a zatvorila zasebou dvere. Srdce mi tĺklo ako o život a moje vnútro sa bilo samé so sebou. Rozum chcel aby som zamkla dvere a srdce, aby som nechala odomknuté.

Nakoniec som však zamkla a ľahla si do postele. Nevedela som ho vyhodiť z mojich predstáv. Dokonca mi napadla myšlienka, že by som išla za Armonom aby mi pomohol prestaň myslieť na vzrušenie, čo mi Daeron spôsoboval ale nemala som chuť.

Nemala som chuť na Armona a to bolo zlé znamenie. Takmer vôbec ma nepriťahoval.