2. Bohovia: Oheň a Voda [Dokončené]

Nechutná vražda

Daeron celú noc nezažmúril oka. Ležal, pevne ma obíjmal a hľadkal. Ráno, ešte len svitalo a už ma budil jemnými bozkami.

,,Vstávaj, srdiečko." Šepol.

,,Mmm, ešte nie." Pomrvila som sa a pritisla k nemu zadok. Zacítila som ako niečo pri mojom zadku stvrdlo a ihneď som sa posadila ,,som hore."

Zasmial sa a postavil sa. Začal si obliekať veci zo včerajšieho večera, čo znamenalo, že mu musím vrátiť košeľu a obliecť svoje šaty. Nachystaní sme zostali stáť pri posteli a Daeron do stredu miestnosti hodil ohnivú guľu, ktorá vytvorila portál na Cranion.

Vošli sme doň a premiestnili sa do zámku môjho otca. Otec stál s mamou pri vchode do záhrady a o niečom sa rozprávali.

Len čo nás otec zbadal, začali k nám kráčať ,,ah, konečne ste prišli."

,,Nevedeli sme sa dostať naspäť." Odpovedal Daeron.

,,Áno, bola tu veľká búrka. Prespávali sme u Mithgarda." Prikývla mama.

,,Armon?" Pýtala som sa.

,,Stále tu nie je." Odvetil otec.

,,V noci sme mali v hoteli nepríjemnú návštevu. Keď sme spali, začala búrka a jeden tieň zaútočil na Daryu." Povedal Daeron.

Chápala som to, že to chcel byť on, čo to oznámi môjmu otcovi.

,,Si v poriadku?" Spýtala sa mama a otec si ma celú prezrel.

,,Áno." Odvetila som ,,chytil ma pod krkom a silno ma hodil do steny."

,,Tiene sú naozaj silnejšie." Znepokojený Daeronov hlas v mojich rodičoch vyvolával menší strach.

,,Choďte sa prezliecť. Dáme si spoločné raňajky a potom sa porozprávame." Vzdychla mama ,,Maria vám obom ušila nejaké oblečenie."

Daeron na pár sekúnd zostal prekvapene stáť ale napokon sa pousmial ,,ďakujem."

Otočili sme sa a odišli do zámku. Kráčali sme chodbami, až sme prišli k mojej súčastnej izbe a otvorili dvere.

Naskytol sa mi hrôzostrašný pohľad. Chytila som si ústa a do očí sa mi nahrnuli slzy. Daeron ma otočil a objal tak aby som tú hrôzu nevidela. No jeho pohľad tiež hovoril za všetko.

Čistý strach.

Videli sme dve mŕtve telá v sexuálnej polohe, ktorá ani náhodou nevyzerala prirodzene. Prvá myšlienka, čo mi prebehla v hlave bola, že to niekto nahral.

Žena mala ruky a nohy zviazané lanom, o rohy postele a ležala na chrbte. Muž stál na kolenách medzi jej nohami s penisom v jej tele. Z lampy na strope vyselo lano, o ktoré mal muž priviazané ruky. Malo to tak byť aby sa udržal v takej pozícii na kolenách. Biele periny neboli biele ale nasiaknuté krvou.

Priblížila som sa k nim a zbadala nápisy na ich znetvorených telách. Žena mala na hrudi napísanú vetu -Nevera sa nikdy nezatají- tie písmená boli vyrezané nožom. Zatiaľ čo muž mal na chrbte vyrezané -a nikdy neodpúšťa.-

Po prvýkrát som zbadala ich tváre. Zošité oči a ústa rovnako ako prvé mŕtve hlavy v pracovniach. Telo sa mi chvelo od strachu. Netušila som, kto tie mŕtvoli sú ale keď som sa poriadne zapozerala na tváre, zostala som ešte viac zhrozená. Zhíkla som a vletela do Daeronovi náručia.

,,Kto to je?" Šepol.

,,Maria a náš nový kuchár." Smrkla som.

Daeron ma potiahol z izby a zatvoril. Rozplakala som sa v jeho náručí. Neudržala som plač a emócie. Maria bola našou najbližšiu osobou. Každý člen našej rodiny ju považoval za blízku osobu. Mali sme s ňou kamarátsky vzťah a videť ju tam, bolo pre mňa niečo hrôzostrašné.

,,Poďme pre tvojich rodičov, dobre?" Hovoril potichu.

,,Nie." Šepla som a lusknutím prsta som otvorila rodičom portál.

Po pár sekundách ním prešli a ocitli sa vedľa nás. Keď zbadali moju uplakanú tvár, zostali v rozpakoch.

,,Myslím, že by ste sa mali pozrieť dnu." Povedal Daeron a mykol hlavou smerom k mojim dverám.

Rodičia otvorili dvere. Mama zhíkla a otec zaťal päste. Obaja sa odhodlali ísť bližšie k posteli a vtedy sa nám stratili z dohľadu. Daeron mi chytil obe líca svojimi rukami a jemne ma pobozkal.

,,Neboj sa, si v bezpečí. Všetko sa vyrieši a prídeme nato, kto toto zverstvo spáchal." Pohľadil ma palcami.

,,Zomreli kvôli mne, Daeron. Ak by som nebola neverná, nestalo by sa to." Slzy mi stekali po tvári a Daeron ich jednu za druhou utieral.

,,Nezomreli kvôli tebe. Ani nato neskús myslieť." Pozrel mi hlboko do očí ,,nechcem aby si si to dávala za vinu."

,,Kto to spravil?" Mama vybehla z izby vydesená.

,,No kto asi. Všetko naznačuje, že Armon." Zamračil sa Daeron.

,,Armon to nemohol byť. Nie je na Cranione už niekoľko dní a nikto z nás mu nerobil portál." Vyšiel otec na chodbu ,,musíme zavolať všetkých."

,,Esmeray je tehotná. Nepotrebuje stres." Šepla som.

,,Nepotrebuje ale všetci musia byť oboznámení s tým, čo sa deje. Môže sa to zajtra stať na inom zámku." Odvetil otec bez emócie a zatvoril dvere.

,,Spravím portál." Ponúkol sa Daeron.

,,Dobre. Ja vezmem Daryu do druhej izby aby sa prezliekla a stretneme sa tu." Povedala mama a chytila ma za ruku.

Daeron odišiel von a otec sa vrátil do izby. S mamou sme išli do mojej pôvodnej izby a zostali samé.