2. Bohovia: Oheň a Voda [Dokončené]

Príprava

Celý večer sa niesol v nepokojnom duchu, až sme napokon odišli do svojich izieb. S Daeronom sme stáli pri okne ešte pár desiatok minút a sledovali silnú búrku, ktorá sa odohrávala vonku.

Daeron sa nadýchol a okolo hradu vytvoril ohnivý kruh. Plamene šlahali do obrovskej výšky a boli sme svedkami ako pár tieňmi zhorelo na popol.

,,Moja ohnivá guľa ich tam v lese nespálila ale tento oheň áno." Šepol.

,,Je isté, že sú silnejšie. My na ich zabitie musíme vynaložiť väčšiu silu. Tento oheň, čo si vytvoril je silný a veľký. Nedokážu ho prekonať." Odvetila som.

,,Aspoň zatiaľ nie." Doplnil ma a odkráčal k posteli.

Pomalým krokom som sa tiež presunula a začala si vyzliekať šaty. Daeron ai rozopínal gombíky na košeli a pozrel sa na svoju hruď.

,,Ďakujem za záchranu." Z ničoho nič mi poďakoval.

,,Kedykoľvek." Usmiala som sa a šaty odložila na jedno kreslo.

Nahá som prešla k Daeronovi a objal ma. Jeho upokojujúce objatie bolo úprimné. Ako princeznú ma zdvihol a pomaly položil na posteľ. Ľahol si vedľa mňa a zakryl nás.

,,Nebojíš sa o svojich ľudí? Tiene im predsa takto ublížiť nemôžu ale môžu sa im dostať do hlavy." Spýtala som sa, pretože ma desila myšlienka, že sa naši poddaní pozabíjajú.

,,Nie. Vedia, čo majú robiť a sú varovaní." Pousmial sa a pobozkal ma do vlasov.

,,Máš pravdu. Všetci poddaní sú oboznámení a vidia príznaky posadnutosti tieňom." Upokojila som sa a započúvala sa do Daeronovo dychu.

,,Sladké sny, srdiečko." Boli posledné slová, čo som počula a upadla do ríše snov.

Každou sekundou som túžila po živote s ním viac a viac. Nechcela som odísť z tohto zámku. Bol to môj nový domov.

Život sa zrazu začal uberať iným smerom. Začali sme spoločne chodiť na schôdzky a riešili sme problémy spolu. Daeron ma každý deň vzal na obed alebo večeru a venoval mi všetkú pozornosť. Neexistovali preňho iné ženy alebo kamaráti tak ako pri Armonovi.

Vždy sme sa privítali bozkami a na Zemi sme sa takmer nemuseli skrývať. Často sme sa vplýžili do nejakej miestnosti aby sme si uchmatli chvíľku pre seba.

Armon odišiel na zem deň pred plesom, takže môj portál viedol priamo do zámku môjho kráľa. Čakal ma tam s napustenou vaňou plnou peny.

Vedľa vani bol stolček s červeným vínom. O kúsok ďalej v miske ležali jahody so šľahačkou a ihneď som tušila ako táto noc dopadne.

Deň plesu...

Dve hodiny pred plesom ma v Daeronovom zámku začali pripravovať slúžky. Vlasy mi natočili do jemných kučier a namaľovali o niečo elegantnejšie ako som zvyknutá. Červené úzke saténové šaty ma čakali na figuríne a nevedela som sa dočkať, kedy si ich oblečiem.

Moja farba bola bledomodrá kvôli tomu, že som Bohyňa Vody ale vidieť ako si ma Daeron privlastňuje a ukazuje svetu, že som jeho, ma vzrušovalo.

,,Hotovo, madam." Pousmiala sa slúžka a odstúpili odomňa.

Odišli z izby a ja som som v pokoji mohla obliecť do šiat. Postavila som sa pred zrkadlo a pozerala sa na seba.

Do izby vošiel Daeron a pousmial sa. Bol príťazlivý. Milovala som tie úzke košele, ktoré nosil.

,,Si nádherná ako vždy." Podišiel ku mne a chytil ma.

,,Prvýkrát sa ocitneme spolu na verejnosti. Nemáš trému?" Vystrela som sa a poriadne vyprsila.

,,Nie. Skôr naopak." Pousmial sa ,,neviem sa dočkať, keď tí smrteľníci zbadajú, že si tam somnou."

,,Páči sa mi aký si majetnícky." Otočila som sa naňho a pohladila mu bradu.

,,Mali by sme odísť skôr ako ti od vzrušenia roztrhám tieto tenké a úzke šatôčky." Zavrčal.

Párkrát som neprítomne zažmurkala a pri tej predstave, sa mi zahmlel okolitý svet. Objavil sa ohnivý portál, ktorý ma priviedol do reality.

Daeron sa otočil vošiel do portálu. Nasledovala som ho a keď sme prešli, ocitli sme sa na záhrade nejakého hotela.

Poobzerala som sa a nikde nikoho. Obaja sme začali kráčať smerom k hotelu a o malú chvíľu, nás vybral nejaký muž, ktorý bol pravdepodobne zamestnaný aby dohliadal na správny chod večera.

,,Dobrý večer. Som Alfonso a vy musíte byť-..." začal muž.

,,Darya." Odvetila som.

,,Ah áno." Ukázal kadiaľ pôjdeme a začal kráčať ,,hostia sa na vás už pýtali. Usporiadatelia sú poctení, že sa zúčastníte tohto plesu."

Prešli sme pár miestnosťami a objavili sme sa v bálovej miestnosti. Mala som pocit, že sme prišli ako poslední. Všetky oči mierili priamo na nás.

,,Dnešný večer bude naozaj zaujímavý. Neviem sa dočkať aké budú ohlasy." Mužovi sa nezatvárali ústa.

Zastavili sme pri stole s občerstvením a videla rôzne zákusky. Konečne žiaden kaviár.

Muž zastavil jedného čašníka, ktorý mal v rukách dve veľké tácky s alkoholom ,,čo si dáte?"

,,Červené víno." Odvetil Daeron ,,dvakrát." Žmurkol na mňa.

Obaja sme chytili pohár s vínom a pozorovali ďalej.

,,Dobre, Alfonso. Ďakujeme, že si priviedol našich hostí. Môžeš ísť." Započula som mužský hlas.

,,Samozrejme. Pekný zvyšok večera." Pousmial sa na nás a odišiel.

Pred našimi tvárami sa zjavil manželský pár, ktorí tento večer zaplatil.