2. Bohovia: Oheň a Voda [Dokončené]

Ples

Manželia McCalis vyzerali ako bezchybný pár ale ten, kto bol ich blízky priateľ, vedel, že to nie je pravda.

Obaja majú svoj vlastný život. V súkromí sa jeden na druhého ani nepozreli. Obaja mali svoje bokovky. Nieraz mi jeho kamaráti na stretnutí vraveli, že má milenky. Dokonca aj teraz v tejto miestnosti by sme ich pár našli. Deborah McCalis bola rovnaká. Manželka bohatého chlapa. Podľa niektorých žien, randí s mladými zajačikmi a udržiava si ich.

Čo iné.

,,Darya, zlatíčko. Kto je tento fešák po tvojom boku?" Spýtala sa ma päťdesiatdva ročná žena.

,,Som Daeron Derwall." Sám sa predstavil a podal si ruku s ňou a aj s jej mužom.

Očakávala, že jej ruku pobozká ale nespravil to.

,,Môj manžel." Dodala som.

Obaja manželia zostali šokovaní ale nemohla som si pomôcť. Chcela som aby si naňho žiadna nerobila zálusk.

,,A čo tvoj bývalí snúbenec?" Spýtala sa Deborah neveriacky.

Mala som chuť, povedať detaily. Ako Armon prepadol túžbe hazardu. Míňal obrovské peniaze a nemal záujem somnou tráviť čas, no namiesto toho som sa len nadýchla ,,odcudzili sme sa."

,,Príliš, rýchla výmena." Závistlivo si ma prezrela.

Chcela som som jej oponovať ale Daeronov dotyk ma upokojil.

,,Láska je veľmi nevyspytateľná vec, pani." Odvetil hrdo ,,keď ju chcete, nenájdete ju. Keď ju nehľadáte, príde sama. Jeden pohľad na Daryu a vedel som, že bude nosiť moje priezvisko."

,,Romantické." Pousmial sa McCalis a potiahol svoju ženu ,,nachvíľu sa vzdialime. S dovolením."

Na jeho tvári bolo vidieť menší hnev a nepokoj. Keď odišli dostatočne ďaleko, začal ju karhať. Môžem si len domyslieť, začo ale môj intuícia hovorí, že kvôli zvedavosti.

,,Takže ste sa takto priznali verejnosti, pani Derwall?" Daeron si ma otočil k sebe, jemne mi chytil bradu a pobozkal.

Páčilo sa mi ako sa ku mne choval na verejnosti. Venoval mi bozky, dotyky a robil všetko preto aby na mojej tvári žiaril úprimný úsmev.

,,Ah, dobrý večer. Radi vás opäť vidíme, Darya." Usmial sa na mňa anglický minister.

,,Dobrý večer. Vždy rada prídem." Otočila som sa na ministra.

,,A kto je tento mladý muž?" Pousmial sa.

,,Toto je Daeron. Najstarší brat Navarra a Lorcana." Predstavila som Daerona ,,a môj manžel."

,,Teší ma. Som Richard." Podal Daeronovi ruku s pozrel na mňa ,,konečne máte úprimný úsmev na tvári."

,,Daeron." Usmial sa a podanie ruky opätoval.

,,Stačí mať po svojom boku správneho chlapa." Povedala som odhodlane.

Pocítila som stisk na mojom zadku a vedela, čo s Daeronom robí priznanie. Verejne som priznávala, že som jeho.

Páčilo sa mu to. Jeho majetnícka stránka ním lomcovala a najradšej by ma tu pomiloval opretú o najbližší stĺp.

Blížil sa prvý tanec a spolu s ním aj otvorenie večera. Vždy po otvorení, sa atmosféra uvoľní a potom je jednoduhšie, sa rozprávať s ľudmi.

Všetko prebiehalo hladko a mali sme zasebou veľa rozhovorov s ľudmi. Bola som spoločensky vyčerpaná a potrebovala spánok.

,,Poďme domov, srdiečko." Zašepkal mi Daeron a odložil prázdne poháre.

,,Presne to teraz potrebujem. Mäkkú posteľ a tvoje objatie." Usmiala som sa.

Rozlúčili sme sa s takmer každým a odišli do záhrady. Kráčali sme, až takmer na koniec a zastavili na mieste, kde sme sa objavili. Daeron ma jemne pobozkal a vyslal ohnivú guľu. Chcel vytvoriť portál ale neporadilo sa mu to. Oheň sa uhasil.

V prvom momente pozrel na oblohu a chcel sa presvedčiť, že nad nami nie sú búrkové mračná ale neboli.

Mesiac žiaril a hviezdy sa ligotali. Žiaden mráčik na oblohe nebol.

,,Skús spraviť portál, Darya." Nepokojne pozrel na svoju ruku.

Mávla som rukou, z ktorej vyletel prameň vody. Začal sa točiť dookola a zväčšovať. Keď sa mal vytvoriť portál, voda spadla na zem a rozliala sa.

,,Čo to-..." Zamračil sa Daeron.

Zatínal svoju čeľusť a stúpal v ňom hnev opäť hodil ohnivú guľu pred seba ale tentokrát sa portál vytvoril úplne jednoducho.

,,Vidíš, ide to." Pousmiala som sa.

,,Áno, ide. lenže nie na Cranion." Obzrel sa ,,nevieme spraviť portál na Cranion." Vzal ma za ruku a potiahol ma doň.

Objavili sme sa niekde v meste. Porozhliadla som sa a zbadala hotel. Daeron kráčal dnu a v ruke jemne zvieral moju. Bol nahnevaný a nesvoj.

Vošli sme cez recepciu priamo k výťahu. Úplne odignoroval pracovníkov a nastúpili sme. Odklikol vo výťahu tlačidlo, na ktorom bol nakreslený menší plamienok.

,,Vlastníš tento hotel ty alebo Navarro?" Sledovala som tlačidlo vedľa, na ktorom bola vločka.

,,Navarro." Odvetil zamyslene.

Postavila som sa pred neho a pohladila ho po tvári.

,,Nerob si starosti, Daeron. Je veľká pravdepodobnosť, že na Cranione je búrka a preto sa tam nedostaneme." Ruky som obmotala okolo jeho krku ,,vyspíme sa a ráno to skúsime znovu."

,,Máš pravdu. Hnev mi nepomôže." Zhlboka sa nadýchol a spravil krok vpred.

Ocitla som sa na studenej stene výťahu. Daeronova ruka sa opierala nadomnou o dvere výťahu a v jeho očiach sa objavili plamienky.