2. Bohovia: Oheň a Voda [Dokončené]

Pokusy o záchranu

,,Máme pripravených pár možností, ktoré môžeme odskúšať." Začala moja mama.

,,Všetky sú bezpečné? Je tehotná." Poznamenal som.

,,Áno." Odvetil otec ,,všetky možnosti, ktoré by ohrozili dieťa alebo Daryu sme vylúčili."

Vzdychol som v kresle a pozrel na ležiacu Daryu. Čierny žily už boli po jej brucho. Zvláštnosťou bolo, že temnota brucho obišla. Zostala tam čistá pokožka. Dúfal som, modlil som sa aby to tak bolo a dieťa bolo v bezpečí, pretože ak moja úvaha nie je správna, temnota mozog dieťaťa už dávno zasiahli.

,,Tak dobre, s čím začneme?" Spýtal som sa nervózne.

,,Máme tu lektvar z liečivých bylín, ktorý sme pripravili my dve." Odvetila mama a ukázala na Daryinú ,,rozmixované chaluhy yin yang, ktoré priniesol tvoj otec s Navarrom. A vylúhovaný liečivý kvet, ktorý našla Theia s otcom."

,,Tie ostatné možnosti?" Spýtala sa Esmeray.

Pred pár dňami objavili v jednej knihe spoločnú mágiou predkov. Je to len obyčajná mágia. Každý nahromadí svoju mágiu za účelom uzdravenia a naraz ju presunieme do Daryí.

,,Vyskúšame všetky ale nie naraz. Jeden spôsob za dvanásť hodín. Musíme dať tomu čas." Začal môj otec.

,,Lenže ak si si nevšimol, času nám moc nezostáva." Zamračil som sa.

,,Jeden z tých spôsobov výjsť musí." Vzdychol otec.

,,V to dúfajme." Pozrel som sa na svoje zápästie, priamo na tetovanie.

,,Tak poďme nato." Zašepkala jej mama.

V izbe bol jeden doktor, ktorého sme veľmi dobre poznali. Musel Daryii zaviesť hadičku do žalúdku aby mohla prijať tie rôzny pripravené liečivé bylinky.

Nabral do striekačky lektvar z bylín a strekol ich do hadičky. Každý sme čakali, či sa niečo bude diať ale bol by to zázrak.

Nič sa neudialo.

Každých dvanásť hodín sme skúsili nejaký pokus ako ju vyliečiť. Nasledovali chaluhy ale bohužiaľ, nezabralo. Ďalšie nasledovali kúzla.

Všetci do jedného sme sa postavili okolo postele a v rukách hromadili našu mágiu. Sústredili sme sa len na to aby sme vyliečili Daryu a keď naša mágia bola najsilnejšia, naraz sme vpálili svoju mágiu do nej ale nič sa neudialo.

Skúsil som mágiu aj na moje tetovanie ale bez pozitívnej odpovede.

Pomaly ale isto som začínal byť zúfalý. Možnosti, ktoré sme našli sa skoro minuli museli sme hľadať ďalšie. Znamenalo to viac čítania, viac stresu a ďalšie nervy.

Naozaj som sa obával. Celé dni som bol zatvorený v tejto izbe. Nepohol som sa od Daryí a od nášho dieťaťa. Môj spánok vyzeral hrozne. Nevedel som spať a odmietal som pomyslenie na spánok.

Mnohokrát ma uspala únava. Mohol som sa brániť ako som chcel ale vždy som podľahol. Sny vôbec neboli pozitívne ale práve naopak. Strašili ma.

Doslova mi ukazovali budúcnosť, kde Darya nebola. Videl som jej koniec a spolu s tým, som pociťoval smútok, beznádej a nevidel žiaden zmysel svojho života.

Ďalším pokusom bol vylúhovaný kvet.

Pri tomto pokuse som sa chcel podieľať sám. Bolo potrebné Daryu vyzliecť do naha a s kvetom a jeho dužinou rozotierať po jej celom tele.

Vyzliekol som z nej šaty, ktoré mala na sebe už niekoľko dní a pozrel na jej nádherné telo. Predstavil som si ju s bruškom. Nádhera.

Podišiel som k nej a vzal misku s kvetom a jeho šťavou. Pomaly som si namočil ruku a začal natierať Daryu. Navlhčil som jej celé telo s vyluhovanou dužinou toho kvetu a sledoval. Mal som to nechať pôsobiť pätnásť minút a potom handrou zotrieť.

Usadil som sa v kresle a modlil sa. Netuším ku komu ale potreboval som vieru a nádej.

Chytil som jej ruku a držal ju. Jej jemný dotyk ma dokázal upokojiť aby som nestratil hlavu.

Voda, ktorú mala Darya na sebe razom vsiakla do nej. Neprešli ani dve minúty a na nej nebola ani kvapka vody. Zostal som v pozore a čakal, čo sa udeje. Sledoval som jej tvár akoby mala každú sekundu otvoriť oči a v tom som pocítil jemný stisk. Slabúčko mi stisla ruku.

Vyskočil som z kresla ,,Darya? Darya." Začal som ju ohlasovať a držal jej tvár.

Tešil som sa, že reagovala ale moja radosť bola predčasná. Nič iné sa neudialo. Ďalej spala ako spiaca princezná a žiaden pohyb nezopakovala.

Po dvadsiatich minútach som ju obliekol do šiat, ktoré som jej nechal ušiť a ohlásil ostatních.

,,Nerád to hovorím ale v knihách toho moc už nenájdeme." Šepol Navarro.

,,Ten kvet." Šepol som a hľadel na Daryu.

,,Čo s ním?" Spýtal sa môj otec.

,,Voda z toho kvetu mala zostať na jej tele?" Spýtal som sa a sledoval moju mamu.

,,Áno." Prikývla.

,,Lenže tá dužina na jej tele nevydržala ani päť minút." Vystrel som sa ,,vsiakla sa do Daryí a ona reagovala. Jemne mi stisla ruku. Bola to len sekunda ale stalo sa to."

,,Naozaj?" Zhíkla Esmeray ,,musíme ísť do lesa. Musíme hľadať ďalšie kvety!"

,,Pôjdeme." Upokojil ju Lorcan.

,,Dúfajme, že ešte nejakú nájdeme." Šepol jej otec.

,,Musíme v to veriť." Pousmiala sa jej mama a objala ho.

Chcel som sa zúčastniť hľadania ale nepustili ma. Chceli aby som bol vedľa Daryí.