2. Bohovia: Oheň a Voda [Dokončené]

Prezradili ma

,,Stretneme sa znovu, dobre?" Pohladila som ho po tvári.

Videla som jeho iskričky šťastia a nádeje v očiach.

,,Sľubuješ?" Jemne mu zdvihlo kútiky.

,,Sľubujem." Pousmiala som sa.

Venoval mi posledný bozk a otvoril svoj portál. Vošla som doň a objavila sa v jeho izbe. Vonku bolo slnečno a žiaden obláčik na oblohe. Vyšla som von a prebehla cez chodby do našej izby.

Armon tu nebol. Kufre na posteli boli rovnako položené ako keď sme prišli a to znamenalo, že ani on tu nespal. Obliekla som sa do pozemských letných šiat v bielej farbe a bola odhodlaná ísť Armona hľadať.

Otvorila som dvere a Armon akurát hľadal po vačkoch kartu, s ktorou odomkne.

,,Oh, láska. Prepáč, že som celý víkend neprišiel na izbu, ja som bol zaneprázdnený s vecami do práce." Snažil sa mi nahovoriť klamstvo.

Bol z neho cítiť alkohol a zapáchal cigaretami. Oblečené mal presne to, čo na večeri v piatok. Košeľu mal špinavú a nohavice na kúsku prepálené.

Bez slova som sa mu otočila chrbtom a zatvorila si kufor. Odmietam sa pozerať na toho idiota. Otvorila som si portál na Cranion a objavila sa v izbe.

Bez slova som si preniesla oblečenie do vedľajšej izby. Armon nechápal a nasledoval ma.

,,Čo to robíš?" Spýtal sa a vošiel do izby.

,,Nič. Odteraz spávam v tejto izbe." Odvetila som pokojne.

,,No to teda určite nie." Pokrútil hlavou.

,,Myslíš si, že srandujem? Nie Armon. Nič z toho, čo robím, nie je sranda." Z ruky som si zložila zásnubný prsteň a hodila mu ho.

,,Darya!" Zhíkol ,,ty sa somnou rozchádzaš?"

Mala som sto chutí povedať áno. Nemalo to zmysel, nie po tom, čo je medzi mnou a Daeronom. Lenže môj rozum ukázal obavy. Strach o to, že Daerona omrzím po prvom milovaní alebo mu nebudem stačiť a cúvla som.

,,Ak by som sa s tebou rozchádzala, určite by si nebol na Cranione." Zamračila som sa ,,nečakaj, že po tomto víkende s tebou budem tráviť čas v jednej izbe. Všetko ti je prednejšie a preto sa odteraz budem chovať rovnako." Hrdo som sa otočila a vyšla z izby ,,zatvor, keď budeš odchádzať."

Prešla som cez chodby priamo do obývačky a tam sedela Emeray s mamou a pili čaj.

,,Ahojte, kde je Theia?" Spýtala som sa.

,,Ah, Darya. Už ste sa vrátili?" Usmiala sa mama ,,Theia predchvíľou odišla."

,,Aký bol víkend?" Spýtala sa Esmeray.

,,Zaujímavý." Priznala som.

,,Konečne sa ti venoval?" Pousmiala sa mama.

,,Nie." Zdvihla som hlavu ,,boli dve búrky, ktoré boli po sebe pár hodín."

,,Si v poriadku?" Mama vyskočila pripravená ma celú obzrieť.

,,Som. Nič sa mi nestalo." Pousmiala som sa a začervenala sa.

Nešlo si nespomenúť na tie bozky, ktoré chutili ako raj a na ten orgazmus, ktorý mi Daeron spôsobil.

,,Naozaj?" Esmeray sa nedôverčivo pozrela ,,boli sme predchvíľou u Daerona a vraj bol zaneprázdnený s nejakou ženou."

,,T-to nie je asi nič nové." Znervóznela som.

,,Ale je." Prefíkane sa pozrela ,,Daeron si na hrad nikdy ženu nepriniesol a je veľká náhoda, že jeho sluha, nám povedal, že Daeron je pri lese so slečnou Daryou."

Znervóznela som ešte viac, pretože som bola odhalená. Esmeray to prezradila mojej mame, bez najmenšieho zaváhania.

,,Aká náhoda, že sa volala rovnako ako ja." Vypadlo zo mňa.

Esmeray sa na mňa úsmevne pozrela a vedela, že neujdem pred otázkami.

,,Takže ako som vravel, musíme začať rozmýšľať ako jeden." Do miestnosti vošiel môj otec, Lorcan a za nimi Daeron.

Spanikárila som. Dokonca som rozmýšľala, či sa portálom neprenesiem preč ale bolo neskoro.

,,Mala by som si ísť odpočinúť po víkende." Vypadlo zo mňa.

,,Kam by si išla? Akúrat som vravel Daeronovi, že ho prevedieš cez zámok. Prijal ponuku, ktorú som mu dal." Zapojil sa otec.

,,Akú ponuku?" Spýtala sa mama.

,,No na Daryu toho bolo pracovne veľa, tak som sa rozhodol, že bude spolupracovať s Daeronom. Predsa len dvom im to pôjde rýchlejšie a lepšie." Otec potľapkal Daerona po ramene ,,takže Darya, ukáž mu prosím celý zámok a zoznám s rozvrhom."

,,Áno, zoznám ho s rozvrhom, Darya." Škerila sa Esmeray.

Škaredo som na ňu pozrela a otočila sa k nemu. Jeho dominantné oči na mňa hľadeli hladne. Všetká jemnosť, ktorú mal v jeho zámku, bola preč. Zostala znovu len divokosť.

,,Poď." Vystrela som sa a išla ku dverám.

,,Aké to máš šaty?" Spýtal sa ma otec.

Zamrazilo ma po celom tele. Zostala som v tichosti stáť a rozmýšľala, čo poviem. Daeronovi trhlo kútikmi ale nepomohol. Len tam stál a čakal, čo za hlúposť zo mňa vypadne.

,,Na Zemi mali výpredaj." Bola to prvá vec, čo mi napadla.

,,Naozaj?" Esmeray rýpala ďalej ale vyčarovala som malú guličku vody a mávnutím ruky jej ju vopchala do úst aby stíchla.

Otočila som sa a vyšla von skôr ako stihli pokračovať. Kráčala som po chodbe a mierila do pracovni.

Na jednom rohu chodby ma strhol a pobozkal.

,,Tu nie, Daeron." Šepla som.

,,Tak ma vezmi tam, kde môžem, pretože inak budem pokračovať tu." Šepol mi do ucha a odstúpil odomňa.