2. Bohovia: Oheň a Voda [Dokončené]

Daeronov zámok

Darya

Nemohla som tomu uveriť. Netušila som, čo si myslieť, ako sa chovať a čo mu povedať.

Daeron zvážnel a postavil sa. Podišiel k oknu a zamračil sa ,,musíme ísť na Cranion." Zvážnel.

Pozrela som sa rovnakým smerom a videla sko sa v diaľke blížila búrka. More sa začínalo búriť a vlny boli nepokojné. Nad nimi tmavé mračná a v nich sa odrážali blesky.

,,Nie je normálne aby bola znovu búrka." Pozerala som von.

,,Nesmieme sa zdržovať. Mračná sa blížia a o chvíľu nebude možné vytvoriť portál." Daeron nečakal a vytvoril ho.

Bez čakania ma vtlačil do portálu a objavili sme sa v jeho spálni.

,,Tvoja izba?" Prechádzala som sa a zvedavo sledovala každý kút.

,,Áno." Odvetil a pozrel von oknom.

Svietilo slnko.

,,Pekná." Skonštatovala som.

,,Pekná? Len? Čo jej chýba?" Prekvapivo sa spýtal.

,,Bledomodrá farba." Podišla som k posteli a odhrnula závesy za ňou.

Bol tam nádherný obraz ohňa.

,,Buď mojou a môžeš si to tu zariadiť ako chceš." Zašepkal mi za uchom.

Vôbec som netušila, že je za mnou. Vystrašil ma.

,,Nemôžem tu zostať." Odvetila som úplne od veci a hľadala výhovorku ako odtiaľto odísť.

,,Prečo by si nemohla?" Nerozumel.

,,Nemám tu žiadne oblečenie. Som tu nahá v tvojej košeli bez gombíkov."

,,Mal by som ti ju vyzliecť, však?" Usmial sa.

,,Nie!" Vypúlila som oči ,,tvoje služobníctvo ma tu nesmie vidieť."

,,A to už prečo?" Zasmial sa a so zvedavosťou čakal, čo poviem.

,,Pretože by to mohli zle pochopiť." Začala som panikáriť.

,,Skôr, či neskôr budeš mojou, Darya." Zvážnel.

Klop klop klop

Na dvere niekto zaklopal a moja pozornosť skončila na nich.

,,Nesmú ma tu vidieť." Šepla som a pozrela na dvere od kúpeľni.

Skôr ako Daeron stihol reagovať, už som bola ukrytá v kúpeľni. Zvedavosť v mojich očiach stúpala, keď som zbadala to, čomu hovoril Daeron kúpeľňa.

Tá vaňa ma k sebe doslova volala. Mala som chuť sa do nej celá namočiť a relaxovať tam dlhé hodiny.

,,Hihihi, ste veľmi vtipný muž, pane." Započula som preafektovaný ženský hlas.

Pribehla som ku dverám a začala načúvať.

,,Čo potrebuješ, Evelyn?" Spýtal sa Daeron.

,,Nečakala som, že prídete tak skoro. Ak by som to vedela, pripravila by som vám vrelú vaňu s penou." Zachichotala sa ,,mohla by som vám dať aj masáž."

Prosím? To čo mu rozpráva?!

Prešla mnou obrovská vlna žiarlivosti a priznám sa, ovládla ma.

Vyzliekla som si košeľu a upravila vlasy.

Žiadna žena ho nebude baliť.
Možno som hovorila, že ma nikto nesmie vidieť ale už to neplatí.

Otvorila som dvere a zostala v nich ,,tak čo, láska? Koľko budem ešte na teba čakať?" Daeron ma nevidel, bol otočený chrbtom ale jeho slúžka na mňa pozerala ako na zázrak ,,oh, nevedela som, že tu máš slúžku."

Jej odhodlanie každou sekundou mizlo a nenachádzala slov.

Daeron sa otočil a na chvíľu zamrzol. Obzeral si ma od hlavy, až po päty a v jeho teplákoch tvrdlo jeho prirodzenie.

,,Odíď Evelyn. Nechceme byť rušení." Nespúšťal ma z očí ,,prichystaj nám obed na balkóne."

Začal ku mne kráčať a vôbec nečakal. Chytil ma a zdvihol. Začal ma divoko bozkávať. Zašiel somnou do kúpeľni a nohou zatvoril dvere.

Zahasil kúzlom sviečky na jednom stolčeku a spravil miesto. Posadil ma tam a prestal bozkávať.

Opretý rukami o kraj stolčeka sa spýtal ,,čo to bolo, Darya?"

,,Čo?" Šepla som a pozrela na tie vzrušujúce plamene v očiach.

,,Žiarliš?" Pozrel na mňa.

,,Nie." Oklamala som ho.

,,Klameš mi?" Chytil ma za čeľusť celou rukou ,,išla si sem za účelom skryť sa ale vyšla si a prezradila sa. Dokonca si sa ukázala nahá."

,,Asi si niečo len nahováraš." Nevzdávala som sa.

,,Naozaj si myslíš, že som hlúpy?" Zašepkal a odhrnul mi vlasy z tváre.

Znovu ma zahnal do kúta. Nechápem ako to dokázal. Mierne som začala stresovať. Netúžila som po ničom inom ako po tom aby ma pomiloval priamo tu. Chcela som to ale jedna moja časť sa bránila.

,,Chcem vlastnú izbu." Vybafla som.

Daeron sa hrdeľne nahlas zasmial akoby som povedala vtip ,,nie."

,,Ako nie?" Zdvihla som obočie.

,,Jednoducho. Nie. Si v mojom zámku a tu platia moje pravidlá." Jemne mi chytil vzadu za vlasy a potiahol. Hlavu som zaklonila a naše nosy sa začali dotýkať ,,už som ti povedal, že môžeš byť mojou kráľovnou. Mojou bohyňou. Stačí sa mi poddať."

,,Ešte nie." Preglgla som.

Videla som jeho šibalský úsmev. Dala som mu nádej.

Prečo?

Pretože som ju potrebovala dať samej sebe. Svitla mi nádej, že môžem byť tak šťastná ako Esmeray. Armon ma nikdy nepriťahoval a ani nevzrušoval ako Daeron.

,,Prečo by si chcela spať vo vedľajšej izbe? Nechceš spať vedľa mňa?" Spýtal sa.

,,Práve naopak Daeron. Začína to byť obrovský chtíč a cítim sa zmätená. Nechcem niečo urýchliť. Bojím sa toho, že ak sa ti celá odovzdám, omrzím ťa a skončím so zlomeným srdcom." Priznala som sa.

Bolo to pre mňa doležité aby to pochopil. Dúfala som, že to nevezme v zlom.

,,Nikdy by som ti nebol schopný ublížiť." Pevne ma objal.