2. Bohovia: Oheň a Voda [Dokončené]

Facka a Daeronov hnev

,,Tú najlepšiu." Vybuchla som ,,zistila som, že mi to vadilo len pri tebe."

Armonov výraz zostal zúrivý a úsmev mu klesol na bod mrazu ,,takže predsa si len obyčajná kurvička."

Neudržala som sa a dala mu facku. Hlava sa mu zvrtla na bok a zaťal sánku ,,takto sa na moju adresu vyjadrovať nebudeš."

Bum.

Facka.

Dal mi takú silnú facku, že som spadla na posteľ a zvuk sa ozval na celú miestnosť. Líce ma štípalo a pálilo. Pokožka mi doslova pulzovala.

Dvere sa rozleteli a v nich stál zúrivý Daeron. V očiach mal plamene, ktorými sa chystal Armona podpáliť. Takou rýchlosťou kráčal priamo k nám, že som nestihla ani reagovať a Armonovi letela veľmi silná pravačka. Vrazil do steny a chytil si sánku. Z úst sa mu valila krv a Armon mu nedal šancu na útok. Chytil ho pod krkom a so silou Boha ho zdvihol do vzduchu. Pritlačil ho o stenu a plánoval upáliť. Videla som ako sa Daeronova ruka čoraz viac zohrieva a bolo otázkou pár sekúnd, kedy začne horieť.

,,Daeron, stačí." Postavila som sa a chytila ho za rameno. Daeron zaťal svoju sánku a nemilostne pozeral Armonovi do očí ,,prosím."

Zhlboka sa nadýchol ,,v sekunde ako ťa pustím, vypadneš tým portálom a už nikdy sa neukážeš na tejto planéte a nikdy sa nepozrieš smerom na Daryu. Môžeš si byť istý jedno vecou a to takou, že každý podstatný človek sa dozvie o tom, že si na Daryu zdvihol ruku a ver mi, že si skončil." Zhodil ho na Zem a odstúpil.

Armon sa v rýchlosti postavil a rozutekal sa do portálu. Portál som zatvorila a zostala som čeliť jedným tmavým očiam, ktoré sledovali moju tvár.

,,Bil ťa predtým?" Spýtal sa.

,,Nie. Dnes na mňa zdvihol ruku prvýkrát." Odpovedala som a chytila si líce.

,,Taký hrubý k tebe bol vždy? Rozprával sa s tebou takto normálne?" Mračil sa.

,,Nie. Avšak odkedy sme uzavreli mier, mal hlúpe narážky a nikdy si neodpustil rypnutie." Priznala som.

,,Nie som presvedčený o tom, že s tou vraždou nič nemá. Nie po tom, čo sa tu odohralo." Zasyčal.

,,Armon nevie vytvoriť portál na Cranion." Posadila som sa na posteľ a upravila si vlasy.

Daeron si kľakol predomnňa a odhrnul mi vlasy z tváre. Prešiel mi po červenom líci, ktoré mi ešte horelo a brnelo po facke, ktorú som dostala a smutne na mňa pozeral.

,,Nedovolím aby ti niekto ublížil. Už nikdy sa ťa nikto nedotkne." Zašepkal romanticky.

Chytila som do dlaní jeho ruku a pobozkala mu prsty ,,viem, že to nedovolíš." Pousmiala som sa. Chcela som na tomto dni konečne niečo pozitívne a tým bol Daeron.

,,Ale som šťastný, že si to s ním ukončila, aj keď som mal starosti, keď si zmizla z obývačky bez najmenšieho slova." Položil si hlavu na moje stehná.

,,Chcela som ťa prekvapiť ale prekvapil si ty mňa, keď si sem vtrhol." Usmiala som sa.

,,S tým, čo sa dnes stalo, som sa o teba bál. Nemohol som dopustiť aby si tu bola sama, ak nepoznáme toho psychopatického vraha." Vydýchol si ,,preto som išiel za tebou. Viem ako sa ťa to dotklo, čo sa stalo v tvojej izbe a nechcel som aby si bola sama."

,,Si veľmi pozorný, Daeron." Hľadila som ho po vlasoch.

,,Chceš ísť k nám do zámku?" Spýtal sa.

Páčilo sa mi ako to povedal. K nám. Ten chlap mi spadol priamo z neba a jediné, čo som chcela byť navždy pri ňom.

,,Chcem spáliť a vyhodiť všetky Armonove veci. Chcem aby slúžky vymenili posteľné prádlo a potrebujem aby v tejto miestnosti nezostala žiadna spomienka na toho chlapa." Šepla som.

,,Chceš tu spať?" Spýtal sa prekvapene.

Nevedela som ako bude reagovať. Či bude ochotný spať na mieste, kde doteraz spával moj bývalý snúbenec. Jemne som prikývla a prestávala dúfať, že mi to odobrí.

,,Pomôžem ti vypratať každú jeho vec z tejto izby ale spánok ti sľúbiť nemôžem." Postavil sa.

,,Samozrejme. Chápem to." Vyskočila som na nohy a spravila krok k šatníku.

Jeho ruky sa dotkli mojich bokov a pritiahol si ma späť. Môj zadok sa dotkol jeho tela a zostala so potichu stáť a čakať, čo sa bude diať.

,,Môžem ti sľúbiť, že ak s tebou zajtra ráno skončím, v tejto miestnosti nezostane po tom mužovi ani jedna spomienka, pretože ťa pretiahnem na každom kúsku tejto izby." Zašepkal mi do ucha.

Žalúdok mi stiahlo a v ústach zostalo sucho. Vzrušenie vo mne stúpalo myšlienky mierili na zakázané miesto v mojej hlavy.

,,Ale to až neskoro večer, srdiečko." Tľapol ma po zadku a nasmeroval k šatníku ,,Teraz poďme páliť."

Daeron mi so všetkým pomáhal. Hádzali sme veci do tašiek a služobníctvo vymieňalo posteľné prádlo. Veci plné tašiek sme nosili na nádvorie, kde sa utvorila väčšia kopa a nakoniec to Daeron všetko spálil svojim ohňom. Naše rodiny trávili čas na našom hrade a rozoberali rôzne teórie o tom, kto môže byť za tou vraždou.