2. Bohovia: Oheň a Voda [Dokončené]

Kyrellove tajomstvá

Ako je možné, že ma videla? Je to Kyrellova spomienka a nikto ma v nej nemal vidieť. Sám mi to povedal, tak prečo na mňa tá žena reagovala?

Vyšla som von a vedľa dverí stál Kyrell s rukami prekríženými na prsiach a opieral sa o múr.

,,Takmer si prišla o záver celého večera." Odvetil a sledoval svoje mladšie ja.

Pomaly som svoje oči namierila na nádvorie a videla ako sa objavili portály. Z nich vyšli všetci členovia rodín Derwallovcov a Murtwellovcov.

Všetci použili svoje schopnosti na Kyrella a nevedel sa nijak brániť. Jeho temnota nebola pripravená čeliť všetkým Bohom. Nútene vytvorili okolo neho silné ochranné pole a úplne ho oslabili.

Kyrell stratil vedomie a pár sekúnd nato vytvorili portál, s ktorým ho premiestnili k nemu do zámku.

,,V tom momente ako som sa objavil v hrade, bol som tam uväznený a prekliaty." Odvetil Kyrell.

Naši predkovia zmizli a zostali sme tam len mi dvaja.

,,Armélia ťa nemilovala? Nemala na zápästí tetovanie." Zvedavosť mi nedovolila mlčať.

,,Milovala svojho muža. Ak by som sa s ňou stretol pred dieťaťom, ktoré počala s tým smrteľníkom, bola by to pravá láska ale to, že ako Bohyňa otvorila svoju náruč jemu, vznikol z toho život, ktorý zničil našu pravú lásku." Vysvetlil.

,,Ale ty si tetovanie mal." Šepla som.

,,Áno mal. Lenže to bolo jednostranné." Neukázal najmenšiu emóciu ,,a zmizlo to v sekunde ako som ju zabil."

,,Svoje schopnosti si nemal pod kontroľou." Poznamenala som a bola zvedavá, čo mi k tomu povie.

,,Svoje schopnosti som neovládal dlhé roky. Temnota je silná sama o sebe. Po tom, čo ma uväznili, zo mňa temnota vyhrabávala to najhoršie. Svoje schopnosti som sa naučil používať len pred sto rokmi." Pozeral na mňa so svojimi temnými očami.

,,Prečo mi toto všetko hovoríš?" Spýtala som sa.

,,Možno mi len chýba komunikácia s niekym, kto nie je môj zamestnanec." Mykol pleciami.

,,Armon ťa zradil, keď prebodol mňa, však?" Rozmýšľala som.

,,Áno, ten malý parchant to na mňa dobre zahral." Zasmial sa.

,,Je ti to smiešne?" Prekvapene som sa spýtala.

,,Áno, je." Povedal s úsmevom.

,,Zabiješ ho?" Položila som otázku.

,,Mohol by som ale rád si pozriem ako ho zabije Daeron." Povedal úsmevne.

,,Armon je tvoj poddaný?" Rozmýšľala som a spájala si všetky informácie dokopy.

,,Áno. Tiene mi nosia ľudí zo Zeme a tí mi následne slúžia. Ak raz vkročia na moju pôdu, von sa už nedostanú, kým nemám potomka." Pretočil očami.

,,Počkaj." Zasekla som sa ,,ak ti tiene slúžia a prinesú ti smrteľníkov, prečo si nespravíš s nejakou smrteľníčkou dieťa?"

,,Pretože nemôžem." Vystrel sa a spravil krok ku mne ,,som temnota. To znamená, že aj moja tekutina je temná. Vždy, keď sa do nejakej ženy spravím, zomrie rýchlou a bolestivou smrťou." Mykol plecami a mne to do seba zapadlo.

,,Takže preto si chcel mňa. Chcel si skúsiť, či to ako Bohyňa prežijem." Zhíkla som.

,,Áno." Na tvári mal pobavený výraz a pozrel na moje zápästie ,,ale už je neskoro."

,,Dá sa nejako vyliečiť tá rana po dýke?" Spýtala som sa.

,,Samozrejme, že dá ale nato musí tvoj milovaný prísť sám." Šibalsky sa usmial.

Tváril sa akoby išlo len o nejakú nepodstatnú vec ale pritom išlo o život Boha. O môj život.

,,Budem tu uväznená, kým nezomriem?" Spýtala som sa.

,,To nie. Budeš sa môcť vrátiť na zámok akurát, že ťa nebudú vidieť. Budeš niečo ako duch." Mykol pleciami ,,a toto, čo si videla musí zostať medzi nami, až kým ti nedovolím o tom hovoriť."Natiahol ku mne ruku a čakal kým ju chytím.

,,Dobre." Prikývla som a podala mu ju.

Čierny dym a moja voda sa obtočili okolo našich spojených rúk a uzatvorila sa dohoda. Dohoda, ktorú som nemohla porušiť, inak moja mágia pripadne jemu.

Kyrell bez slova zmizol.

Všetko naokolo sa začalo rozmazávať a černať. V jednej sekunde som nevidela nič a v druhej sekunde som stála v našej spálni nad svojim telom.

Celkom ma rozhodilo, keď som videla samú seba bezhybnú ne Zemi. Oči som mala zatvorené a v hrudi stále zapichnutú dýku. Čo však bolo horšie, že som bola biela ako sneh a na nohách videla rovnaké čierne žily ako mala po tele Armélia v spomienke.

Začínala som sa obávať o Daerona. Vedela som, že to nebude znášať dobre. Bude sa cítiť, že zlyhal. Nechcem aby si myslel niečo také. Nemohol tomu zabrániť.

S hlbokým nádychom som sa otočila a pozrela na oblohu. Posledné búrkové mračná zmizli a opäť sa dalo premiestňovať. Čakala som a počítala sekundy, kedy sa vytvorí portál alebo rozrazia dvere.

Videla som ako sa na nádvorí objavil portál z mesačného svitu a vystúpili z neho skoro všetci, až na Daerona a Navarra. Pomaly začali kráčať do hradu a vedela som, že idú sem.

Bolo mi ťažko pri pomyslení, koľko sĺz sa o chvíľu spustí. Dúfam, že si uvedomia, jednu vec a to tú, že ešte nie som mŕtva.