He found me - Našiel ma 🇸🇰

Chapter 5

Katie

"Ahoj Leo, ideš sa pridať ku mne?" Rozširujú sa mu nozdry.

"Čo to sakra robíš?"

„Opaľujem sa, hlupáčik. Hej, keď si tu, dáš mi krém na chrbát?" Zliezam z lehátka a stojím čelom k domu. Zvnútra počujem pár píšťaliek a mužského štebotania.

"Okamžite sa zakry!" Leo stojí predo mnou a chráni moje telo pred pohľadom na dom. Jeho tvár je červená, na čele sa mu objavujú kvapky potu. "Ako sa môžem opáliť, keď som zahalená?"

"Skončilo sa opaľovanie." Vyzliekol si tričko a pretiahol mi ho cez hlavu. Očarená jeho opálenou vyrezávanou hruďou som ho nechala, aby ma obliekol. Chytil ma za ruku a ťahal ma do domu. Moja ruka je v jeho tak malá. Zastavil sa na terase a všimol si rozbité sklo a moju chýbajúcu obuv. Leo ma jedným rýchlym pohybom zdvihne, akoby som bola ľahká ako pierko. Marco stojí pri dverách a v poslednej sekunde sa pohne, aby nás nechal prejsť. Jeho tvár je plná mrzutosti pri pohľade na nás. Venujem mu milý úsmev a žmurkám, keď sme prešli okolo neho. Leo ma odnesie do spálne a hodí na posteľ.

"Prečo ma neposlúchaš?!" Leo stojí pri nohách postele a upriamuje na mňa svoje tmavé, nahnevané oči. "Teraz patríš mne."

"Nepatrím nikomu." Odvrknem mu. Leo sa hodí na posteľ, jeho telo na moje, nohy na oboch stranách mojich bokov a lakte na oboch stranách mojej hlavy. Jeho ústa mi šepkajú do ucha.

"Patríš mi. Vždy si mi patrila a vždy aj budeš. Len to ešte nevieš. Ale naučíš sa. Každou. Malou. Časťou seba." Špičkou jazyka mi olízne okraj ucha. "Patríš len mne. Moje na pohľad. Moje na dotyk. Moje podľa chuti."

"Nedotýkaj sa ma!" Odtlačím ho zo seba a na moje prekvapenie vstane. "Dotknem sa ťa len vtedy, keď ma o to budeš prosiť."

"Ha, to sa nikdy nestane."

"Uvidíme. Teraz sa obleč. Beriem ťa von."

Obliekla som si letné šaty a pohodlné klinové sandále. Bude musieť stačiť trochu ľahkého make-upu a vlny vo vlasoch. Leo vychádza z kúpeľne vo svojom obvyklom obleku a mračí sa, keď ma berie dnu.

"Čo? Aspoň som oblečená podľa počasia. Nie je ti trochu horúco, stále máš na sebe oblek?"

"Poďme." Ignoruje moje vyhlásenie a odchádza z miestnosti. Nasledujem ho pred dom. "Questa non è una buona!" To nie je dobrý nápad! Kričí Marco, keď mi Leo otvára dvere auta, aby som mohla nastúpiť. Leo ho ignoruje. Naštartuje motor a rozbehne sa maximálnou rýchlosťou.

Auto je klasický kabriolet. Počas jazdy mi vejú vlasy vo vetre. Cestou sem som si v tme nevšimla, ale dom je obklopený veľkou vinicou.

"Wow, je to všetko tvoje, Leo?"

"Áno. Pestujeme hrozno a citróny."

Vychádzame z areálu a odbočujeme na cestu pozdĺž okraja útesu. Výhľad na more je nádherný. Asi po 5 minútach vchádzame do budovy na okraji cesty. Leo mi otvorí dvere a vedie ma po kamennom schodisku. Na vrchole je veľká talianská reštaurácia s výhľadom na more. Reštaurácia vyzerá veľmi rušne; všetky stoly sú plné.

"Signor Guerra, Mi scuso per favore, due minuti." Pán Guerra, ospravedlňujeme sa, prosím, 2 minúty. Čašník vyzerá v panike. Leo skontroluje telefón a ja sledujem čašníka. Ide k páru, ktorý jedáva pri stole s výhľadom na more. Začne im upratovať taniere, kým ešte jedia. Muž stojí a hovorí niečo čašníkovi a vyzerá celkom oprávnene, veľmi nahnevane. Čašník ukazuje na Lea a manželia obaja pomáhajú upratať stôl. Čo preboha? Keď je stôl uprataný, čašník nás zavolá. "Uvedomil si si, že čašník prinútil pár sa odísť v polovici jedla, aby sme si tu mohli sadnúť?"