He found me - Našiel ma 🇸🇰

Chapter 20

Leo

Klamala mi. Nemiluje ho. Nalejem si ďalší drink, keď sa vo dverách mojej kancelárie objaví Marco.

„Zachovaj si chladnú hlavu. Máme pred sebou rušnú noc."

To je správne. Dnes večer chytíme nášho nepriateľa. Tí, ktorí sa odvážili kradnúť z Guerry. Dnešná objednávka je už pripravená. Budú stratené životy; zaplatia a budú príkladom pre každého, čo sa stane, ak sa odvážite okradnúť cez Guerru.

„Neboj sa o mňa. Nájdite o tom Jaxonovi všetko, čo sa dá. Chcem vedieť všetko."

"Už sa na tom pracuje."

„Vezmi ma na letisko; toto je absurdné." Som nahnevaný, ale chcem ísť za ňou a vidieť ju. Chcem tomu Jaxonovi vytrhnúť oči. Videl som, ako sa na ňu pozeral. Čo som si myslel, že som ju nechal ísť s ním?!

Marco mi zabránil odísť z izby.

"Nechaj ju upokojiť sa. Ona sa vráti." Vráti? Nie som si istý. Jediné, čo viem, je, že mám v hlave neporiadok.

"Dnes večer vyriešime obchod. Zajtra nájdeš svoju ženu." Poklepal ma po ramene a nechal ma napospas myšlienkam. Má čas do zajtra, aby sa spamätala a potom si raz a navždy budem nárokovať, čo je moje.

O hodiny neskôr.

Sme v kokpite lode a čakáme na nevyhnutné. Všetci sú pripravení. Mám 50 mužov s dostatkom munície na zničenie celého Talianska. Toto končí dnes večer. Marco si s kapitánom a posádkou poslednýkrát prejdú plán. Majú tu počkať so zamknutými dverami, kým sa Marco alebo ja nevrátime s heslom.

*Bum* Už sú tu. Všetka elektrina je vyhodená, motor je vypnutý a núdzové svetlá prevezmú úlohu a vrhajú červenú žiaru po celej miestnosti. Marco teraz vyzerá ešte viac ako diabol.

"Je čas!"

Plán je počkať, kým bude každý votrelec na lodi. Nechceme, aby sa niekto spamätal a utiekol. Čím viac budeme musieť mučiť, tým viac informácií sa dozvieme. To môže, samozrejme, znamenať stratu niektorých našich mužov, ale tomu sa, žiaľ, nedá pomôcť. S Marcom sa predierame chodbou do skladovacích kabín, kde je zvyčajne uložený náš náklad. Len dnes tu nie je žiadny náklad. Dnes je to Markova mučiareň. Zo stien a stropov visia reťaze. Nástroje sú starostlivo rozložené na stole. Veľké zariadenia, ako je Marcova obľúbená reťazová píla, sú rozmiestnené po miestnosti a sú pripravené na jednoduchý prístup.

Cez kovové steny sa ozýva prvý zvuk streľby. Prerušovaný zvuk smrti pokračuje asi 20 minút. Zakaždým čoraz hlasnejšie a bližšie, kým nedorazí prvý. Marco otvorí dvere, keď ich počuje prichádzať. Dvaja z mojich mužov privedú dvoch mužov, ktorí sa chystajú stretnúť s diablom. Spotení a vystrašení muži sú pripútaní k stenám. Po 30 minútach je desať mužov uväznených. Marco sa len ťažko dokáže ovládnuť; prechádza sa hore a dole pred spútanými mužmi. Keď prechádza okolo, dotýka sa jeho nástrojov a vybavenia. Je ako dieťa v hračkárstve, ktoré sa nevie rozhodnúť, s čím sa chce hrať ako prvé.

"Dobrý večer." Naťahujem si krk a uvoľňujem narastajúce napätie vo mne.

„Som si istý, že sa nemusím predstavovať, ale pre každý prípad. Volám sa Leonardo Guerra." Štyria muži sú ovplyvnení mojím vyhlásením. Jeden z mužov sa nasral, inému takmer vypadli oči z hlavy, ďalší sklonil hlavu, akoby prijal svoj osud, a posledný začne plakať. Títo muži, ktorých poznám, boli zamestnaní ako extra. Nie sú súčasťou organizácie; sú tu, aby tvorili čísla. Nanešťastie pre nich ich počet stúpa. Zvyšných šesť mužov sa na mňa mračí. Oni vedia kto som. Aj oni majú v očiach zlo.