He found me - Našiel ma 🇸🇰

Chapter 28

Katie

Najprv som si myslela, že by to mohol byť ohňostroj. Ale ohňostroje nevydávajú toľko dymu. Leo ma dvíha z podlahy a nesie ma bohvie kam; Zo všetkého toho dymu nevidím nič.

„Nehovor ani slovo; len ma pevne drž, dobre?" Zašepká Leo. Prikývnem a silnejšie ho zovriem okolo krku. Asi minútu kráča a potom ma posadí. V zemi sa objaví čierna diera; dym je nasávaný dole.

„Musíme zliezť po tomto rebríku; pôjdem prvý. Som tu, dobre. Musíš mi veriť." Natiahne ruku, beriem ju, keď mi pomáha dole do tmy. Načiahol sa nado mňa a zatvoril poklop, ktorým sme práve prešli.

"Pokračuj; Mám ťa." Leove ruky ma vedú dole. Čím ďalej sa dostávame, tým je to ľahšie. Je ešte tma, ale teraz vidím svoje ruky pred sebou. Keď sa dostaneme dnu, vidím, že sme v nejakom tuneli; na jednom konci je svetlo. Podlaha je mokrá a piesková. Vonia ako mŕtva ryba.

„Leo, kde sme? Čo sa deje?"

*BOOM* Nad nami vibruje ďalší hlasný zvuk. Úlomky nám padajú nad hlavami. Leo ma pritiahne k sebe a ochráni ma pred troskami.

"Sme v prepadovom tuneli mora."

"Vidím to. Ale prečo som tu v deň svadby?"

"Počas našej oslavy práve vybuchli dve bomby."

„Ach môj bože, moji rodičia! Hostia!"

„Neboj sa, všetci sú v poriadku. No, okrem pár Martele a môjho otca."

"Čo! Ach, Leo, je mi to tak ľúto." Keď som si všimla, že Leo nevyzerá prekvapene, pokračujem. "Vydrž minútu. Ako to vieš?"

"Plánovali sme to tak."

"Plánoval si vyhodiť do vzduchu našu svadbu?"

"Bol to jediný spôsob, ako som ťa mohol udržať v bezpečí."

"A zabil si vlastného otca?"

"Bol to jeho nápad. Chcel ísť, keď sa rozhodol. Nie, keď sa ho nejaká strašná choroba rozhodla prestať mučiť."

"Dobre, ale stále nechápem, prečo ma to, že sme v prepadovom tuneli, chránime. V bezpečí pred čím, Leo?" 

"To je ďalšia vec. Aj my sme zomreli."

"Nieeeee. To nie. Leo, nemohol si nás nezabiť oboch! A čo moji rodičia?"

„Tvoji rodičia sú už v helikoptére na ceste na letisko. Vedia, že si v bezpečí a v poriadku a budú sa vracať domov a čakať na tvoj hovor. Keď ostatným hosťom oznámia, že sme mŕtvi, budú už dávno preč."

Môj dych sa zrýchli. "Myslím, že mám záchvat paniky."

"Tu, sadni si." Leo ukáže na niečo, čo vyzerá ako starý odpadkový kôš hore nohami.

"Nesadnem si na to  vo svojich svadobných šatách!"

"Len ma počúvaj, Katie, prosím."

"Pokračuj."

„Katie, pani Guerra. Milujem ťa každou kosťou v tele. Nemôžem to skryť. Je to napísané na celej mojej tvári. Reč môjho tela vyžaruje moju posadnutosť. Si moja slabosť."

"A toto je zlé?"

"Áno. Robíš ma slabým. Ak by som pokračoval vo vedení tak, ako som to robil, nikdy by si nebola v bezpečí. Moji nepriatelia by vždy hľadali príležitosť, ako ti ublížiť. Vodca Guerry sa nikdy nesmie báť. Musia sa obetovať a svojich blízkych, aby chránili svoje kráľovstvo. Pani Guerra, obetoval som svoje kráľovstvo, aby som ťa ochránil."

"Och, Leo."

„Týmto spôsobom zomrie môj otec v akcii. Don umiera so svojou manželkou spolu so zatykačom, ktorý dostali Martelé za zabitie ich vodcu.

"Všetko to máš naplánované, však."

"Mal som malú pomoc."

"POĎTE!" Marcov hlas sa ozýva tunelom a jeho obrovský rám blokuje svetlo k otvoru.

"Môžeš utekať v tých topánkach, alebo chceš, aby som ťa niesol?"

"Môžem bežať."

Keď sme sa rozbehli, predbehnem ho a za pochodu mu plesknem po zadku.

"Povedal som ti, že nemám rada prekvapenia."

"Toto je posledné, sľubujem, o všetkom po dnešku sa musíš rozhodnúť ty."

"Podržím ťa pri tom." 

"Nepochybujem, že budeš."

V polovici tunela mi odpadne opätok z behu. Nepadám však, silné ruky môjho manžela ma zdvihnú a nesú po zvyšok cesty.

Keď sa dostaneme na koniec tunela, Marco stojí s Máriou. Priťahujúc ju k sebe, objímam ju najviac; Nemám slov.

Potom sa presuniem k Marcovi a pritiahnem si ho tiež k sebe. Na moje prekvapenie ma objal, no, tak nejako.

"Zostaň v bezpečí." Keď ho pustím, prikývne. Leo potom objíme Marca.

"Ďakujem, šéfe." Hovorí Marco Leovi a podáva mu ruku.

"Poďte, musíte ísť." Maria nás uvádza na čakajúci rýchly čln. Leo mi pomáha; otvorí poklop akurát tak veľký, aby sme si obaja ľahli. Dávame posledné zbohom a zatvárame dvere. Leo si ma pritiahne k sebe a pobozká ma na hlavu.

"Odteraz len ja a moja žena."

Štartuje motor člna a doslova sa plavíme do západu slnka.