He found me - Našiel ma 🇸🇰

Chapter 21

Leo

"Myslím, že mám všetko, čo sme potrebovali." Informuje ma Marco. Nažive zostali len traja muži. Jeden z nich by aj tak zostal nažive. Tento muž vezme bezhlavých mužov bez končatín späť tam, odkiaľ prišli. Pochybujem, že po príchode bude žiť dlho.

Nechávam Marca dokončiť prácu a dávam pokyn svojmu číslo dva, aby poslal všetky zdroje a mužov, ktorých môžeme zhromaždiť, Damienovi a jeho tímu. Práve keď Marco skončil, prilieta helikoptéra. Obaja nastupujeme do lietadla, ktoré nás odvezie priamo na letisko, kde čaká moje súkromné ​​lietadlo. Zakrvácaný Marco vystraší jedného z leteckých správcov, no tí nevedia povedať ani slovo. Keď sa osprchoval, sadol si predo mňa.

"Nájdeme ich šéfa a stiahnem ho z kože zaživa."

Marco prechádza informáciami, ktoré máme so mnou a tímom. Na palube máme niekoľko mužov, zvyšok prostredníctvom odkazu na video. Damien je tiež na telefóne a preberá veci na jeho strane. Neexistujú žiadne ďalšie aktualizácie. Teraz sú 4:00. Moja Katherine je nezvestná už 6 hodín; za 6 hodín sa toho môže stať veľa. Frustrovane vstanem zo svojho miesta a prechádzam uličkou. Marco vidí moju úzkosť; ukončí hovor.

"Povedz mi ešte raz, Marco, čo vieme." 

„Jaxon Adams. 32 rokov. Angličan." Niečo mi tu chýba.

"Loď. Čo si tam zistil?" Marco sa na mňa spýtavo pozrie, ale pokračuje a odpovedá.

„Štyria z nich boli na túto prácu prijatí. Dvaja francúzi a dvaja nemci. Ďalších šesť je súčasťou organizácie s názvom Graves.

„Graves? Čo vieme o Graves?"

"Sú Angličania." Je tu spojenie; som si tým istý.

"Zavolaj Damienovi!"

"Damien. Čo viete o organizácii s názvom Graves?" Nasleduje chvíľka prestávky.

„The Graves bol zločinecký gang so sídlom v Londýne a USA. Ich šéf a jeho syn zomreli pred rokom alebo dvoma. Odvtedy sú ticho."

"No, sú späť. Zistite na nich všetko, čo sa dá."

"Čo to má spoločné s Katie?"

"Ešte neviem. Je to s jej únosom nejak prepojené!"

Hneď ako lietadlo pristane, sme vonku, v aute a na ceste za Damienom na poslednú polohu jej telefónu. Zastavujeme na parkovisku; Damien a jeho tím sú všetci vybavení proti nepokojom. Obklopuje ho skupina, keď ukazuje na mapu, ktorú položil na kapotu SUV.

"Tu sa naposledy pripojil Katin telefón." Ukazuje na mapu. Tlačím na skupinu, aby sa pozrela bližšie.

„Všetci, toto je Leonardo Guerra; je to Katiin priateľ." Posielam mu pohľad.

"Daj sa do toho, Damien!"

„Ako som povedal, jej poloha sa nachádza asi pol míle odtiaľto. Našli sme tranzitnú dodávku, ktorá odchádza z letiska niekoľko minút po tom, ako Katie zmizne do tejto oblasti. Kamerový systém prakticky neexistuje asi kilometer." Okolo oblasti nakreslí kruh.

„Máme dohľad nad okolitými oblasťami a vozidlo sa zatiaľ nepohlo. Ako môžete vidieť, je to tu dosť opustené, okolo je niekoľko chatiek. V tejto oblasti nie je po tejto dodávke ani stopy. Niekde sa schovali. Môj odhad je tu." Ukáže na štvorec na mape.

"Kde to je?!" Žiadam.

"Pol míle po tej ceste je nepoužívaný sklad." Ukazuje mi cez rameno. Vidím to v diaľke — tmavozelenú kovovú budovu. „Na čo teda čakáš? Poďme!" Otočím sa na päte a vraciam sa späť k autu.

„Nie! Guerra. Nemôžete ísť autom do skladu; upozorníš ich na tvoj príchod a všetkých nás zabiješ!" Opovrhujem, keď mi niekto hovorí, čo mám robiť. Rovnako aj Marco; je pripravený niekoho zabiť. Ale tentokrát budem musieť počúvať.

"Fajn. Pôjdeme pešo." Marco a ja sme sa vydali pešo.

„Ešte nie sme pripravení, Guerra. Obaja potrebujete výstroj a musíme počkať na súhlas úradov." Prestanem kráčať a otočím sa k Damienovi.

"Keby to bola tvoja žena, počkal by si?" Narovná sa vo svojej polohe pri aute.

"Ani sekundu." Prikývne.