He found me - Našiel ma 🇸🇰

Chapter 12

Katie

"Katherine!" Cez celý dom a zavreté dvere do spálne sa ozýva Leov hlas. Poslednýkrát sa na seba pozriem do zrkadla a zhlboka sa nadýchnem. Je mi zle od nervov; možno tieto šaty nakoniec neboli až taký dobrý nápad. Maku-úplne mi zvýraznil oči a moja pleť vyzerá úplne bezchybne. Moje vlasy sú zopnuté do voľných kučier, ktoré odhaľujú otvorený chrbát a hlboký výstrih. Dizajnérka odviedla úžasnú prácu. Hodvábne šaty mi perfektne sedia. Vďaka Leovmu telovému mlieku vyzerá moja spálená pokožka ako opálená. Vyzerám celkom dobre. Zoberiem si kabelku, zdvihnem bradu a sebavedomo kráčam k vchodovým dverám, kde na mňa čaká Leo. Zámerne som nás zdržala a obliekla som si šaty na poslednú chvíľu, aby Leo nemal šancu prinútiť ma prezliecť sa. Prechádzam okolo niekoľkých Leových mužov, ktorí sa na mňa pozerajú; Pri chôdzi cítim na sebe ich pohľady. Moje sandále na vysokom opätku cvakajú o mramorovú podlahu a oznamujú Leovi a Marcovi môj príchod.

"Konečne," povie Leo, než sa otočí a pozrie na mňa s vyvalenými očami. Marco stojí po jeho boku. Prv sa pozrie na mňa a potom sa až pozrie na Lea. Na tvári sa mu objaví malý úškrn. Úsmev. Je to prvýkrát, čo som na tvári toho kyslého muža videla nejaké emócie. Leo si ma pri chôdzi prezerá z hora-dole a všíma si, ako sa pri každom kroku odhaľuje moja ľavá noha. Jeho oči na mojom tele ma nútia začervenať sa. Vyzerá tak pekne, s čiernym vypasovaným oblekom, sviežou bielou košeľou a čiernym motýlikom. Jeho tvár je ako vytesaná z kameňa.

"Pripravený ísť?" Usmievam sa.

„Kat-er-ine! Toto nie sú šaty, ktoré som mal na mysli."

"Naozaj? Milujem ich." Trochu sa krútim, keď to robím, vidím, že za mnou máme menšie publikum.

„Na čo sa všetci pozeráte?! Vypadnite!" Leo ma otočí a jeho telo zakryje ich výhľad. "Musíš sa prezliecť."

„Na to nemáme čas; vyzerá dobre. Poďme." Hovorí Marco, keď kráča k nášmu čakajúcemu autu. Rýchlo ho nasledujem, než ma Leo odvedie späť do našej izby. Nastúpim do auta a nechám otvorené dvere, aby mohol dnu vkĺznuť vedľa mňa. Na chvíľu si myslím, že nepríde, ale nakoniec si zhlboka povzdychne a vlezie dnu. Cesta do divadla trvá asi 15 minút; auto zájde na červený koberec pri prednom vchode. Leo so mnou celú cestu neprehovoril ani slovo. Natiahne ruku, aby mi pomohol vystúpiť z auta. Neochotne vkladám svoju malú ruku do tej jeho veľkej dlane. Pocit mravčenia ma šokuje, keď sa naša pokožka dotkne, čo ma prinúti podskočiť, snažím sa odtiahnuť ruku, ale on ma za ňu pevne drží. Jeho široké oči sa stretnú s mojimi, pritiahne si ma k sebe a zašepká mi do ucha.

"Ten rozkol v šatách je príliš vysoký."

"Naozaj? A zabudla som si obliecť aj spodnú bielizeň." Moje vyhlásenie ho omráčilo, aby pustil moju ruku. Rýchlo stúpam po schodoch, kým ma stihne chytiť. Počujem ako reve a tresne dverami auta. Marco kráča vedľa mňa a drží ma, aby som počkala na Lea.

„Si zlé dievča, Katherine. Neopustíš ma celú noc, počuješ ma?"

"Áno." Usmejem sa, pozdravím vrátnikov a ostatných hostí, keď vchádzame.

Sme uvedení do veľkej prijímacej miestnosti. Čašníci ponúkajú šampanské a jednohubky na strieborných podnosoch. Všetky oči sú na nás, kým prechádzame miestnosťou.

"Čo by si si dala na pitie, Katherine?" Leove prsty sa zľahka dotýkajú holej kože na mojom chrbte a jemne ma nasmeruje k baru. Usmievam sa.

"Prečo sa usmievaš?"

„Myslím, že je to prvýkrát, čo sa ma pýtaš, čo by som chcela. Gin s tonikom by bol skvelý, ďakujem."

Stojíme pri bare a popíjame drinky. Prichádza pár pánov a rozprávajú sa s Leom a Marcom po taliansky – väčšinou obchodne. Jednému mužovi sa vyhrážal smrťou, keď okomentoval môj zadok.