Keď sme dorazili k taxikárovému bratovi už na nás čakal. Taxikár vystúpil, ale ja som stále sedel v taxíku a ani sa nepohol, cítil som sa ako priviazaný povrazmi okolo celého tela. Zviazané ruky za chrbtom a nohy pri kotníkoch. Citíl som povraz aj okolo tela ako ma zviera a drží ma v pasci,z ktorých sa nemám šancu dostať. Cítil som ako keby ich niekto neustále sťahoval a oni sa mi tak zarývaju do kože a nechaváju po sebe červené stopy na koži a mal som pocit,že z každou myšlienkou na Harryho sa povraze viac a viac uťahujú a spôsobujú mi tak na koži hlboké krvavé rany. Krv mi steká po rukách,po hrudi, bruchu až k nohám, aj kotníky mám ako v jednom ohni. Chcem kričať od bolesti,ale z hrdla nevydám žiadny zvuk,ale môj dych sa zrýchluje. Krvácam. Pomaly umieram. Počujem hlasy ako volajú moje meno. Harry ma volá k sebe.,,Louis."Alebo to nie je Harry,ktorý volá moje meno? ,,Louis preberte sa. Pán Tomlinson počujte ma?" Otvoril som prudko oči a nadomnou sa skláňala tvár taxikára. Pozeral som sa mu priamo do tváre a videl jeho jemné strnisko ryšavej farby, vlasy vyčesané pevne dohora tiež ryšavej farby a jeho modré oči celému tomu dodávali dokonalosť. Usmial som sa. Potom som pozrel na to ako ležim skrútený na zadom sedadle, povraze boli preč aj hlboké rany. Vôbec som nekrvácal všetko to bolo len v mojej mysli predstavoval som si bolesť zo straty Harryho len vo svojej hlave a prišlo mi to tak skutočné. Dostal som zo seba rýchlo len tri slová. ,,Čo sa stalo?" Taxikár mi hneď odpovedal,,Pozeral ste sa pred seba a zrazu len stratil vedomie a hodil ste zo sebou na sedadlo. Deje sa niečo?" Zakrútil som hlavou. ,,Dobre tak poďte pomôžem vám vystupiť." Načiahol ku mne ruku a ja som ju z radosťou prijal. Jemno mi za ňu zatiahol a vytiahol ma tak do sedu. Trochu sa mi zatočila hlava,tak som mu nevedomky viac stikol ruku, sikol. ,,P prepačte nechcel som." Usmial sa.,,To nič. Je vám zle?"
,,Len sa mi trochu zatočila hlava. Môžem dostať pohár vody?" On hneď skríkol ,,Jay prines prosím Louisovi pohár vody." Odkričal mu.,,Hneď to bude." A po chvíli mi priniesol pohár vody, poďakoval som a napil sa. ,,Je vám lepšie Louis?" Prikývol som a podal mu prázdny pohár, on si ho odmňa vzal a podal Jayovi. ,,Tak a teraz vystupovať poletíte domov a nájdete telo svojho priateľa." Prikývol som a snažil som sa zahnať myšlienky na Harryho,ktoré by mi mohli spôsobiť znovu fyzickú bolesť ako pred niekoľkými minútami a nie len tú psychickú.
