Loui: Na druhý deň o 7:30 ráno ma zobudilo búchanie na dvere. Natiahol som si boxerky a išiel otvoriť. Keď som prišiel k dverám stála tam ochranka a povedala,, Ľudia sa mi sťažovali, že s tejto izby v noci vychádzali výkriky a buchoty ako mi to vysvetlíte? '' Pozeral som na neho a po chvíle povedal,, No..no môjho priateľa bolel chrbát, tak som ho masíroval a nejako sa neovladal.''
Klamanie mi nejde. On na mňa pozeral,, A čo tie buchoty mladý muž?''
,, Môj priateľ kopol do stolu nechtiac a prevrátil ho a všetky veci popadali.'' Si strašný klamar Loui. ,, Aha dobre chápem, tak prepáčte, že som vás zobudil.''
,, Nič sa nestalo.'' Usmial som sa a on tiež.
Zavrel som dvere a oprel sa o dvere. Yeah, zožral mi to, keby som mu povedal čo sme naozaj robili vyhodil by nás s hotelu. Hazzu by mohli nie je tu zapísaný, ale ja som a bola by to škoda. V podstate Hazz u mňa na hotelovej izbe spal cez noc na čierno, sa čudujem, že v noci sem nikto neprišiel a nevyhodil ho, ešte že, pretože tak som s ním po 4 rokoch mohol stráviť zase noc a to bolo to najúžasnejšie na svete. Milujem ho a to zabité bábätko som mu odpustil, ale malá jazva po ňom ostáva v hĺbke môjho srdca, aj keď mám aj jazvy po tele po tej nehode tá najväčšia je predsa zo ztráty nenarodeného dieťaťa.
