O pol roka neskôr
James: Už druhú noc som sa vôbec nevyspal. Louisovi idú zuby a je to strašné. Stále plače a s Jackim sa striedame, ale vždy sa zobudim aj ja je to taký materský inštiknt. Veď som ho 9 mesiacov nosil pod srdcom. ,, Louiku viem, že ťa bolia, ale to prejde a bude dobre.'' Dal som mu do pusinky dudlík a kolísal ho. Po chvíle zaspal a spal až do raná, tak som sa aspoň trochu vyspal.
O 2 roky neskôr
Jackie: Loui už vie rozprávať a zaťažuje nás otázkami, behá po dome a všetko chytá a spoznáva svet ako každé malé dieťa. Milujeme ho a pripravujeme ho už teraz na nástrahy dnešného sveta.
***
Louik rastie ako s vody a čoskoro mu budú 4 roky. Chodí do škôlky a je ako všetky ostatné deti. Nikomu nie je divné, že má dvoch otcov. Ja a James chodíme do práce a Louik ma všetko čo potrebuje a nikedy aj to, čo nepotrebuje.
O 3 mesiace neskôr
James: Práve sedim v aute je 18:40 a idem s práce. Na ceste je strašná kolóna. Budem tu stáť minimálne hodinu. Rozhodol som sa vziať to skratkou. Otočil som auto do ľava a išiel po poľnej ceste. Nevedel som, že je tam rozkopaná cesta. Otočil som prudko auto. Nevitočil som však volant a prevrátil sa nabok. Podarilo sa mi auto dostatať na kolesá, ale to čo sa stalo potom bola moja nočná mora.
Báger sa na mňa rútil. Snažil som sa otvoriť dvere, ale zasekli sa a ja som ostal uväznení v aute. Rýchlo som napísal Jacikmu a hneď ako som správu odoslal narazil do mňa báger a auto sa rútilo do jamy na ceste. Pri dopade som si rozbil hlavu a mal vážne zranenia. Bol som na mieste mŕtvy.
