,,Louis nič sa nedeje. Helikoptéra nehorí a ani nepadáme k zemi." Ucítil som ruku na stehne,ktorá mi ho hľadi,aby som sa upokojil.,,Louis počuješ ma? Sme v poriadku a stále na nebi, nič nám nehrozí helikoptéru mám pod kontrolou a len pred dvoma dňami prešla aj kompletnou prehliadkou nehrozí jej žiadna chyba." Hovoril ku mne Jay a ja som sa snažil spomaliť bušenie srdca pravidelným hlbokym výdychom a nádychom a počuval som Jayov hlas,ktorý ma začal pomaly tiež upokojovať.,,Dobre Louis pravidelný nádych a výdych a bude ti zase dobre. Dostanem ťa bezpečne na zem a domov to ti sľubujem." Prikývol som a on neklamal,že ma bude vedieť upokojiť,keď mi bude zle. Jeho hlas bol tak upokojujúci, neveril som mu,ale teraz mu už verím. Môj tep sa spomalil a dych som tiež dostal do normálu, otvoril som oči a sklonil zrak ku stehnu kde ma stále hladila Jayova ruka. Keď si to všimol hneď ju odtiahol.,,Prepač."
,,To nič upokojovalo ma to hľadenie po stehne vedel som,že nie som sám a bez tvojho hľadenia po stehne by som sa tak rýchlo neupokojil." Usmial som sa a on mi úsmev opätoval. Zbytok cesty sme sa rozprávali o všetkom možnom a lepšie sa tak spoznali. Cesta nám tak ubiehala rýchlejšie a ja som mal pocit bezpečia a nemyslel som na moje vracajúce sa hrôzostrašné a tak moc živé halucinácie pred očami. S Jayom sme sa skamarátili a zistil som,že je odomňa len o pol roka starší a má päť ročné dievčatko Thereziu. Hovoril mi o nej tak pekne, že má blonďavé kučeravé vlásky,ktoré jej padajú v jemnych prstencoch až ku ramienkam a ja som si nevedomky pohladil moje ploche brucho a v očiach sa mi zaleskly slzy. On sa na mňa zadíval a povedal,,Deje sa niečo? Povedal som niečo zlé?" Zakrútil som hlavou a chrbtom ruky si utrel stekajúce slzy po lícach.,,To nič le som pár rokov dozadu prišiel o bábätko kvôli autonehode, môj dar bol totiž počať a porodiť dieťa, zdedil som to po otcovi. Mal som dvoch,ale obaja zomreli jeden keď som bol ešte veľmi malý a druhý tesne po mojich osemnástych narodeninách. Po tej nehode sa mi už niekoľko rokov nedarí otehotnieť a preto sa s Harrym často hádame."
,,To mi je ľuto. Určite sa stane zázrak a ty sa dočkaš vytúženého bábätka."
,,Kiežby si mal pravdu Jay."
,,Ver mi a musiš aj ty."
,,Môj život bez Harryho už nebude mať taký zmysel ako mal doteraz aj keď sme sa hádali veľmi sme sa milovali."
,,Po pohrebe sa dáš zase dokopy a uvidiš nájdeš si aj nejakého chlapca s ktorým sa ti podarí počať dieťatko." Prikývol som a on dodal. ,,Nikdy si nepremýšľal začať chodiť s dievčaťom tá ti dá aj dieťa." Zakrútil som hlavou a povedal.,,Nikdy som k dievčatam nič necítil a ani sa mi v škole nepáčili skôr chlapci,tak si neviem život zo ženou vôbec predstaviť." On prikývol a už sa ma radšej na môj intimný život nepýtal a prehodili sme na inú tému.
