Príšerka

Veža

Tretia ríša ma dotiahla až na horné poschodie, stáli sme pri dverách do jednej z veží. Spoza dverí som počul škrabanie, zvuky akoby čosi ťukalo a škrabalo po skle a kameni. Len som nevedel či je niečo vnútri veže alebo sa len tie tvory za oknami snažia dostať dnu. Nacista bez váhania otvoril dvere a vošiel dnu. Nikde nikto, len zvuky už neboli tlmené dverami. Ocitli sme sa pred schodiskom, na každom poschodí bola jedna menšia miestnosť, ale 3. ríša sa rozhodla vyliezť až hore. 

4. ríša: Prečo tam ideme? Nezdá sa mi to ako dobrý nápad!

3. ríša: Chcem ti to tu ukázať. 

4. ríša: A to si si nemohol vybrať horší čas? 

3. ríša: Nemohol. Toto je ten najlepší čas. ...Do tejto veže sa normálne nemá chodiť, alebo to aspoň hovorí Rímska ríša, ale ten jeho dôvod je fakt stupídny a teraz tu nie je menej bezpečne než v ostatných častiach hradu. Tak poď pozrieť. 

Neisto som ho nasledoval na najvyššie poschodie ale celú dobu som sa rozhliadal okolo. Uvedomil som si že škrabanie neprichádza z vonku, ale zo stien, bolo to akoby boli steny duté a to čo žilo medzi ich stranami škrabalo na vnútornú stranu kameňa. Ako keby ste šúchali kameň po kameni, ale pomalé a tiahle. 

Rozmýšľam čo za prekvapenie mohlo čakať na najvyššom poschodí veže, a však keď sme tam prišli nič tam nebolo. Jedine všetky steny boli pokryté niečím čiernym a... mäkkým. A rovnako tak podlaha a strop. Miestnosť však bola prázdna. Iste boli tu okná, a však malé. Ku podivu na druhej strane neboli žiadne divné tvory. 3. ríša prišla k jednému z okien. 

3. ríša: Poď sem. 

Prišiel som bližšie a nacista mi kývol aby som sa pozrel z okna. Bola tam tma, ale čosi predsa bolo vedieť. Spomínate si na ten labyrint zvaný "zadná záhrada"? Keď som vtedy stál na dvore pred tou záhadou, alebo keď som to videl z hradieb zdalo sa mi že to má maximálne pol áru, ale teraz bola rozloha bludiska porovnateľná s rozlohou Verssailského kráľovského dvora. 

4. ríša: Čože? 

3. ríša: Divné že? Toto je jediná veža z ktorej to vidno mimochodom. 

4. ríša: Vážne? 

3. ríša: Hej. Bolo ich viac ale po tom "incidente" všetky okná z ktorých sem je vidno zamurovali. Táto veža sa nikdy nevyužívala tak ju to minulo. 

4. ríša: Prečo ich zamurovali?

3. ríša: To neviem. Stalo sa to než som sa narodil. Viem len že to malo niečo spoločné s tým čo sa tam stalo Severnému Nemecku. Umm... hovoril ti už niekto? 

4. ríša: Áno, pruské vojvodstvo. ...Čo si myslíš, čo sa mu stalo?

3. Ríša: Vieš, už som nad tým rozmýšľal mnoho krát, ale mohlo to byť prakticky čokoľvek. Mohol len spadnúť do nejakej jamy alebo tam dnu mohol stretnúť nejaké zviera, a vidieť niečo čo ho vystrašilo, mohlo sa stať viac vecí ktoré si zle pospájal. Možno že v tom bludisku niečo žije a možno že to bola sama druhá ríša. Ale to nikto nevie.

4. Ríša: nechcel si sa tam ísť niekedy pozrieť?

3. Ríša: Čože? Bál si sa ísť sem ale teraz by si chcel ísť do tej najhoršej časti hradu?

4. Ríša: Nie. Len som sa pýtal.

3. Ríša: Samozrejme že som sa tam pokúsil ísť. Keď som bol malý. Bolo to tesne pred vojnou, bol som v tvojom veku, možno mladší, ale nedostal som sa ďaleko. 1. Ríša ma chytila a potom mi držala asi 10 hodinovú prednášku o tom prečo je to nebezpečné a ako som riskoval život. Radím ti, ak nechceš aby ti rím upiekol mozgové bunky nechoď tam.

4. ríša: vďaka... Ale je to divné. Nie že by sa mi to chcelo zisťovať, ale zaujímalo by ma čo tam je.

3. Ríša: No tak sa spýtaj Reichtangla. On jediný vie..... Dobre, možno ešte niektoré z tých jeho potvor. Ale nadviazať konverzáciu s nimi je občas ešte ťažšie než sa na to spýtať cisárstva. JEEEŽIŠI ONO TO ŽIJE! ._.

Ukázal na podlahu a steny. Mäkká čierna hmota ktorou boli pokryté steny sa začala hýbať. Urobil som asi krok dozadu rovnako ako 3. Ríša ale ono to bolo aj tak hneď pri nás.

4. Ríša: Asi je na čase vypadnúť nie?

3. Ríša: Vyzerá to tak.

Chytil ma za ruku a utekali sme k dverám. Lenže len do tej doby než nás tá hmota nezačala chytať za nohy. Obaja sme spadli na zem a potom som si niečo uvedomil. Tá hmota začala otvárať oči.

3. Ríša: Ari to robíš ty?

4. Ríša: Nie! Netuším čo to je!

Teraz už boli očami pokryté všetky steny a každé z nich, doširoka otvorené začalo svietiť tým divným červenym svetlom. Mne to nič nerobilo ale 3. Ríša sa chytila za hlavu a skoro spadla na zem. Chytil som ho za rameno a rýchlo mu pomohol vstať.

4. Ríša: Musíš odtiaľto okamžite vypadnúť! Hneď!

3. Ríša: Poď, padáme.

4. Ríša: Prídem za tebou. Neboj sa.

Strčil som ho von z dverí a zabuchol ich. Teraz som tam zostal sám s tou vecou a musel som rýchlo niečo vymyslieť a ísť nájsť nacistu. Vytiahol som meč a začal bodať do jedného oči na zemi. Začalo krvácať a steny sa začali pohybovať. Ale fungovalo to. Niekoľko ďalších očí som prerezal na pol, keď som si niečo všimol. Ono to ustupovali. Zničené oči sa zavreli a hmota zmizla a odkryla podlahu. Usmial som sa, teraz som už vedel ako na to, ibaže odkrytá čas podlahy sa po chvíli začala znovu regenerovať a ak som tu nechcel zostať navždy musel som si švihnúť. Tie oči boli veľké ako futbalové lopty ale boli mäkké. Bolo ľahké ich zničiť. Isté že tá hmota mi to sťažovala tým že sa mi lepila na nohy a znemožňovala mi chodiť. Ako tak som to dal preč zo zeme a spodnej časti stien ale na strop som nedočiahol. Do toho sa rozrazilo dvere dnu a neuveríte kto tam bol. 1. aj 3. ríša a Prusko. Ibaže tá vec stále svietila.

1. ríša: Ari, poď sem! Vypadni odtiaľ. 

Pokrútil som hlavou a sústredil som sa na tú potvoru na strope. Proste prišiel ku mne, chytil ma za ruku a zobral ma preč.

1. ríša: Pane Bože, si v poriadku?

4. ríša: Ja áno. A vy?

1. Ríša: Iste. *Povzdych* NACISTA MÁŠ ČO VYSVETĽOVAŤ!

3. ríša: A čo som spravil?

1. Ríša: Už to že si ho tam zobral bola somarina! Jasné som ti povedal aby si to nerobil!

3. Ríša: Ale no ták, ako som mal vedieť že tam bude ešte jeden Ari?

1. Ríša: Porozprávame sa o tom dolu.

4. ríša: No tak počkať. Môžem tú vec predtým zabiť? Celkom rýchlo sa to rozširuje a asi by bolo blbé keby to skončilo mimo tej miestnosti.

1. Ríša: Rozširuje sa to?

4. ríša: Zatiaľ len po stenách ale áno. Potom by sme to mali zničiť čo najskôr. Postarám sa o to. Prusko, vezmi deti dolu, prídem za vami.