Príšerka

Čo sa to deje?

Bol to dlhý rozhovor. Museli sme 1. ríši vysvetliť čo sme v tej veži robili. Ale vlastne... Väčšina viny padla na Nacistické Nemecko, ani neviem kto rozhodol že si to takto rozdelíme. Mňa sa veľmi nikto na nič nepýtal. 

Potom sa ale niečo stalo. Bol som prví kto si všimol že sa obloha za oknom začína farbiť do modra a teda som samozrejme musel ísť k oknu, uistiť sa či sa mi to nezdá a všetkým to povedať. Zdalo sa že mnohým odľahlo. 

Pruské kráľovstvo: No dobre, ale stále máme spodné poschodia plné hávede. 

1. ríša: Stále?

Pruské kráľovstvo: Je ich moc, sám sa  ich nezbavím a keby aj trvalo by to minimálne 2 dni. 

1. ríša: Ale no ták veď ťa snáď ne-

4. ríša: Možno s tým môžem pomôcť. 

Pruské kráľovstvo: V žiadnom prípade, neprežiješ tam ani minútu. 

4. ríša: Tak aký máte návrh pane? Práve ste povedal že potrebujete pomoc pretože sa ich sám nezbavíte. 

Pruské kráľovstvo: Jednoduché, stačí otvoriť dvere. Kopa sa stiahne už pri svetle ale, pár ich možno utečie a tých zvyšných už nejak zabijem. 

1. ríša: Prusko ak niekto utečie budú tu pobehovať ešte roky a akurát budú robiť chaos v osadách, musia zostať tu. 

4. ríša: Tak ma nechajte pomôcť. Čo tým môžete stratiť?

Pruské kráľovstvo: Mne na tom nezáleží ale kľudne aj tvoj život. 

3. ríša: Ešte je možnosť že tam pôjdeme všetci. 

Prusko sa otočilo na nacistu a s chladným pohľadom mu odpovedalo. 

Pruské kráľovstvo: Fajn. Ty zomrieť nemôžeš, kľudne mi môžeš robiť spoločnosť. Ale nepleť sa mi do cesty a potom neplač keď ťa náhodou rozoberú na súčiastky. 

1. ríša: 3. ríša nemáš potrebné schopnosti. 

4. ríša: Hovorím to 3. a už posledný krát, potom vás prestanem otravovať. Nechajte ma pomôcť. Keby ste chceli pomoc od hocikoho z tu prítomných povedal by ste si o to, ale nepovedal ste, takže vám nemá kto iný pomôcť. 

Pruské kráľovstvo: Pretože nikto iný tu nemá dostatočne silné bojové schopnosti na to aby v normálnom stave zabil tieňovú bytosť.

4. ríša: Nu, tak nerozumiem, ja by som to zvládol. Viete to. 

Pruské kráľovstvo: Si dieťa. A si tu jediný komu nehrozí smrť. 

Trocha ma znervózňovalo ako kráľovstvo stále odmietalo používať akúkoľvek intonáciu. Hovoril úplne bez emócii, teda ak nerátame pokrytectvo ako emóciu, ona je to skôr ľudská vlastnosť. Každopádne ma to sralo.

1. ríša: Mne sa to tiež nezdá ako dobrý nápad, aj keby sme na to nebrali ohľad, hoci by si možno mal potrebnú silu, svoje schopnosti stále neovládaš, takže to nepripadá do úvahy. 

4. ríša: Prepáčte vaše veličenstvo, asi nechápem ako to v tomto konkrétnom prípade vadí. 

1. ríša: Mohol by si privolať niekoľko násobne viac príšer. A stane sa to, s pravdepodobnosťou väčšou než 100% vzhľadom na to že tu riešime tvoju anomáliu. 

4. ríša: Fajn. Kašlem na to. Veď mňa do toho vlastne nič. 

Založil som si ruky a urazene odkráčal ku oknu. Prusko po mne len strelilo pohľadom, ostatný to ignorovali. 3. ríša prišla ku mne a sadla si oproti, zatiaľ čo ostatný sa stále rozprávali niekoľko metrov odtiaľ.