Príšerka

Predĺžená noc

<time skip??>

Mal som pocit že som ležal v posteli už hodiny. Niekoľko krát som už aj zaspal, vedel som že tienik a jeho banda sú stále v stene za mnou ale ten pocit nebol tak zožieravý keď som vedel kto to je, a myslím že dosť pomohlo aj dať im mená. A však aj keď som zaspal môj spánok bol krátky. Vždy ma čosi zobudilo, väčšinou nejaké divné zvuky, rachot, praskanie, kroky alebo šepot. Zvuky ktoré som zatiaľ počul každú noc za dobu čo tu som takže som ich nepovažoval za nič nezvyčajné. Ale oveľa viac ma znepokojovali tie podivné tvory ktoré nejak viseli alebo stáli na parapete a udierali päsťami do okeníc. Boli tmavé a tak som ich videl zle, nápadne sa podobali na tie potvory čo som stretol jednu z prvých nocí v podzemí, a však nemohli to byť oni. Za prvé preto že som pochyboval že by tie tvory opustili -3 podlažie a za druhé preto že boli podstatne menšie od tých tam dolu, ich siluety boli jasnejšie, mali väčšie aj keď rovnako svietiace oči a mali ústa. ...A všetci sa usmievali. Okraje ich úst svietili rovnako ako ich oči až vyzerali ako animácia, ale mohol by som to vysvetliť skôr tak že jednoducho podobne ako tie tvory v podzemí nie sú skutočné. Alebo aspoň čiastočne nie takže môžu vyzerať ako chcú, alebo tak niečo. Ich ústa sa dokonca hýbali, otvárali a zatvárali akoby sa snažili niečo povedať, snažil som sa im nevenovať pozornosť, nevedel som o nich nič a dúfal som že keď si ich nebudem všímať tak zostanú tam kde sú. Len som sa trocha bál že to tenké okenice nevydržia...

Táto noc ale vážne trvala nejak dlho... Pozrel som sa na hodinky a bol som rád za to že ide o staré hodinky. Totižto, v minulosti sa ručičky aj ciferníky hodiniek natierali tenkou vrstvou rádiovej farby (rádium, nie ten stroj) ktorá v tme slabo svietila vďaka čomu som mohol vidieť čas aj v noci. No čo ma zaskočilo bolo že hodinky ukazovali už 8 hodín ráno. A pokiaľ viem neposúval sa čas, už malo byť dávno svetlo.

Keď som videl hodinky v nesúlade s realitou okamžite mi napadlo že sa zopakovala anomálie z pred pár nocí, viete tá ktorá nezmizne kým neodídete z izby. A však čosi nesedelo, minule bolo svetlo, nedávalo zmysel aby ma nejaká anomália chcela dostať z izby tým že bude preťahovať noc, takže mi došlo že ide o niečo iné. A však o čo? Než som to začal riešiť, ľahol som si a povedal si že tomu dám ešte hodinu a ak dovtedy nevyjde Slnko začnem sa o to zaujímať. 

<time skip>

Prešla asi pol hodina, postavy za oknami stále nezmizli a naviac mi ktosi zaklopal na dvere. Cez hlasný buchot a škrabanie tých vecí na sklo som tichý zvuk najskôr ani nepočul. Keď som si to uvedomil, inštinktívne som vstal, vzal meč a prišiel ku dverám v očakávaní že čokoľvek je na druhej strane je to pravdepodobne nejaký trik. Preto ma trocha šokovalo keď som z druhej strany začul známy hlas. 

1. ríša: Ari otvor, to som ja, 1. ríša. 

4. ríša: Ako to mám vedieť?

1. ríša: Nemôžeš, proste mi ver. 

4. ríša: Ani neverím. 

1. ríša: *povzdych* Som rád že si opatrný ale vážne otvor, niečo sa pokazilo, ostatný sú dolu a potrebujeme už len teba. 

4. ríša: Čo sa stalo?

1. ríša: Pozri sa na hodinky. 

4. ríša: Viem, nevyšlo Slnko ale ako mám vedieť že ste to naozaj vy a nie nejaký trik? 

1. ríša: Viem sa k tebe dostať aj ak neotvoríš ale vystraší ťa to. 

4. ríša: Just neotvorím.

Hlas na druhej strane si povzdychol a potom sa 1. ríša proste objavila v mojej izbe hneď pred dverami. Bolo to trocha ako keby prešiel skrz drevo, ale postupne, nie naraz ako duch. Je ťažké si to predstaviť. No proste sa tu najskôr objavila predná časť jeho tela a až v priebehu najbližšej sekundy a pol ten zvyšok. Samozrejme som sa zľakol a odskočil dozadu.