☾King under your control |A/B/O|- l.s/z.h ☾

~ 27

              "Nemôžete tam len tak vletieť!" kričala ticho Megan. No ako si myslela, Zayn ju nepočúval. Mal pred sebou len výziu blonďavého chlapca a tá ho hnala vpred. Ešte sa nevedela rozhodnúť, či je to dobré alebo zlé. 

              "Sleduj," zašomral Zayn, prešiel okolo nej k pár schodom, ktoré viedli ku vchodu vysokej presklenej budovy. Megan ho sledovala, až pokým nezmizol za samo otvárajúcim sa vchodom. Následne sa pozrela na Harryho, ktorý vyzeral, že váha. Napokon bez slova prikývol, ako keby si odsúhlasil niečo v hlave a vybral sa za Zaynom. Megan si povzdychla, frustrovane rozhodila rukami a vrátila sa k autu.

              "Prepáč, zlatko, ale budem ťa tu musieť nechať," povedala bezvýrazne, zatiaľ čo sa prehrabávala v čiernej športovej taške, aby si zobrala nejaké zbrane, ktorými aj tak nevedela veľmi narábať. Cchcela byť však poistená. 

             "Nemôžeš ma tu len tak nechať," protestoval hlas zviazanej ženskej na zadných sedačkách. Megan pregúľala očami, zazipsovala tašku, ktorú hodila do priestoru na nohy pre spolujazdca vodiča a zabuchla dvere vypožičaného bavoráka. Keďže len ona vedela, kde sídli spoločnosť, šoférovala, takže jej ostali aj kľúče, vďaka ktorým mohla Kuni vo vnútri auta zamknúť. Ignorovala jej krik a vybrala sa za Harrym a Zaynom do vnútra budovy.

ˇ~ˇ

             Liam sedel v kresle, tentoraz už mal však k nemu pripútané zäpestia. Oproti nemu už nebol pri obrazovkách muž s prešedivenými vlasmi. Vo vzdialenosti jedného metra sedel v rovnakom kresle Louis. Ruky aj nohy mal pripútané ku kreslu, hlavu mal zvesenú medzi ramenami a Liam počul jeho vzlyky. Nevedel, či od bolesti alebo smútku. Možno oboje. Liam z chlapca cítil pre Alfy tú typickú príťažlivú vôňu, ktorú vylučujú počas heatu omegy. Louis bol v bolestiach už viac ako 12 hodín.

             Zrazu sa do ticha vzlykov ozvalo ešte tihšie: "Harry". Keby nemal Liam zosilnený sluch, určite by to nepočul. No počul v hlase chlapca bolesť a ešte niečo, čo nedokázal špecifikovať. Niečo ako zmierenie. Zmierenie so smrťou.

           "Lou, Lou. Pozri sa na mňa," vyzval ho Liam. No chlapec stále vzlykal a ticho opakoval Harryho meno. Akoby to bolo jediné, čo mu behalo po rozume. "Harry príde. Uvidíš. Zachráni ťa. Zachráni aj mňa. Zachráni aj Ni-" Liam sa zastavil uprosted vety a vzhliadol k obrazovke za Louisovou hlavou. Už blondieho nikto nemonitoroval. Ležal tam na posteli, pripútaný ako dvaja chlapci na kreslách a Liama aspoň trochu upokojovalo, že sa mu nadvihuje hrudník. "Aj Niall. Pôjde s nami aj Niall," povedal Liam, aj keď sám tomu neveril. Chcelo sa mu zvracať.

             Liam počul, ako Louis znova zopakoval Harryho meno, no nevenoval tomu pozornosť. Spozornel, pretože sa rozrazili dvere v miestnosti s Niallom. Liam žmúril oči, aby videl o koho ide, no postavy sa pohybovali príliš rýchlo a mali šiltovky na hlave. Boli dvaja. Dvaja muži. Liam sa zamračil, keď jeden z nich vytiahol z vysokej topánky nôž, už-už si myslel, že poslali nejakých vrahov, aby zabili Nialla, no v prekvapení sa mu rozšírili oči, keď len prerezal putá, ktoré držali Nialla pri posteli a následne ho odpojil od prístrojov, ktoré boli vedľa postele. Napokon ho vzal do náruče, v ktorej blondie vyzeral ešte bezvládnejšie než na posteli. Potom z miestnosti zmizli a Liam si nebol istý, či to bolo dobré alebo zlé. Už nevidel svojho kamaráta na obrazovke, nemohol sa ubezpečiť jediným pohľadom, či je v poriadku. Nevedel, kam ho odniesli. Čo s ním bude.

             "Harry," zašepkal znova Louis. Liam ho nepočúval, len sa striedavo pozeral na obrazovky, ktoré monitorovali Niallovu a Louisovu miestnosť. Zamračil sa, keď vošli aj do miestnosti, v ktorej mal byť Louis. Už boli však traja. Tretia osoba bola žena, súdiac podľa postavy a dlhých blond vlasov, ktoré jej bolo vidieť spod šiltovky.