☾King under your control |A/B/O|- l.s/z.h ☾

~ 31

~Dedicated to Tamm 'couse she's fabulous as fuck ~

Miestnosť bola príjemne zariadená. Steny boli žlté, pôsobili tak pokojne a vyžarovali neexistujúce teplo. Na veľkom okne, cez ktoré žiarilo slnko, bolo položených niekoľko kvetov, ktoré vrhali tiene na spomínanu žltú stenu. Tak pôsobili steny zvláštne tropicko. Pri stenách bolo mnoho poličiek, na ktorých bolo ešte viac kníh. Niektoré z nich boli len malé brožúrky, niektoré boli hrubšie než biblia. 

Uprostred miestnosti bol mäkký, chlpatý koberec zelenej farby, na ktorom bola pohovka pre dvoch ľudí v oranžovej farbe. Na jednom kraji pohovky ležal žltý vankúš. Vyzeral byť mnohokrát používaný. Nie na ležanie, ale zvieraný rukami. 

Pred pohovkou bol nie veľký stôl, za ktorým bolo čierne kreslo. Na stole množstvo zložiek, papierov, pečiatiek, počítač a telefón. Na kresle sedela žena s nafarbenými čiernymi vlasmi v cope. Pohodlne sa v ňom opierala s lakťami na opierkach. Ruky mala pod bradou spojené v trojuholníku. Skúmavým pohľadom pozorovala chlapca na pohovke. Na rameno mu žiarilo zapadajúce slnko, no na tvár mu nedosiahlo. 

"Vieš, Louis," začala žena pokojným, tichým hlasom. Jej osobnosť patrila do tej miestnosti. Louis vedel, že miestnosť si navrhovala sama. "čím skôr začneme, tým skôr skončíme."

A Louis sa naďalej pozeral do jej modrých očí bez toho, že by povedal jediné slovo. Takmer nedýchal a nežmurkal. Chcel odísť, chcel objať alfu, sediacu na chodbe, ktorý by ho zobral domov, kde by ho držal v náručí, pokým by nezaspal. A keby sa mu snívalo znova niečo hrozné, zobudil by sa s vedomím, že Harry je pri ňom. Že tam sedí a snaží sa ho upokojiť. Nepotreboval navštevovať psychologičku, nebol blázon.

No možno si mýlil pojem psychiater a psychológ. Pre neho to však bolo niečo podobné. A chcel odísť čo najskôr. Tak sa zahral na tvrdohlavca, čo ani tak veľmi hrať nemusel.

Slečna Donalová, žena sediaca pred ním, si sťažka povzdychla a oprela sa lakťami o stôl, pričom sa nahla o niečo bližšie k Louisovi, aj keď ich delil ešte dosť veľký kus. Chcela ho pritlačiť k limitom, no nevedela ako. A ako psychologička by na neho tlačiť nemala, no chce to súd a chce to aj ona. Potrebuje vedieť odpovede. 

"Čo sa stalo v Belgicku, Louis? Pamätáš si na všetko?" spýtala sa pokojne a upravenými nechtami prešla po obrysoch klávestnice pred ňou. Oči však nespustila s modrookého chlapca. 

Louisova tvár ostala bez výrazu. No ruky, ktoré mal spojené v lone, sa mu začali triasť a potiť. Pravou nohou začal klepať. Tá žena mu mala pomôcť, no bol len nervóznejši a nervóznejší. Zrazu tá miestnosť nebola taká príjemná, ako keď sem prišiel prvýkrát. 

"Poznal si osobne Akshaju Malikovú?" spýtala sa, aj keď odpoveď dávno poznala. Chcela len, aby prehovoril. Aby povedal aspoň jedno slovo. Aby mala aspoň jedno slovo, ktoré by zapísala do poznámok. Veď sa nikam za mesiac nepohli. Vždy tu len sedia, ona sa pýta a Louis nemo sedí.

"Vraj použila na vás neznámu drogu," začala, "veľa chlapcov napadnutie nervovej sústavy neprežilo. Vieš niečo viac, Louis?" 

Jediná reakcia, ktorú dostala, bolo, že Louis zatvoril oči a zaťal sánku. Nechcel sa tam vrátiť. Mal pocit, že čím viac o tom rozprávala a on to počúval, tým viac sa mu objavovali spomienky, ktoré sa pomaly snažil uzamknúť v zadnej časti jeho mysle.

"Niall je vraj na tom ešte stále zle. Je možné, že to neprežije," povedala ticho.

"Čo by si urobil, leby Niall neprežil? Je to stále možné a ja viem, že si to vo svojej hlave uvedomuješ," prehovorila znova po pár minútach, kedy jej Louis ako inak, neodpovedal.