☾King under your control |A/B/O|- l.s/z.h ☾

~ 40

Jeremyho nechal sedieť na sedačke. Pomaly, bosími nohami prešiel ku vchodovými dverám. Ešte raz sa pozrel na syna sediaceho na sedačke, jemne sa usmial na jeho hlavu nakukajucu ponad opierku.

Pritlačil si ucho na vchodové dvere a so zadržaným dychom načúval. Nič však nepočul. Akoby sa zastavil čas a s ním aj všetok život v okolí.

Strhol sa, keď sa znova zopakovalo búchanie na dvere. Odtiahol sa od dverí, zahryzol si do pery a pomaly potočil kľúčom.

Dvere sa hneď rozrazili a Louis sa trochu zapotácal dozadu.

"Ahoj, starý priateľ."

Louis nemo hľadel na osobu medzi dverami. Mal chuť sa uštipnúť do ruky, len aby sa presvedčil, že asi zaspal na sedačke a toto sa mu len sníva.
Avšak aj po štípanci do zápästia, výjav pred jeho očami ostal.

"Kuni," vydýchol. Takmer nečujne. Chcel od nej odtrhnúť pohľad, pozrieť sa na Jeremyho, ale nemohol. Nemohol odtrhnúť zrak od jej čiernych vlasoch, takmer nezostarnutej tvare a toho žiarivého úškrnu.

Kuni sa pozrela na sedačku a jej úškrn sa zmenil na úsmev blázna, ktorý ušiel z liečebne. Tvárila sa, akoby našla poklad, ktorý dlho hľadala.

"Jeremy. Najmladší syn Harryho Stylesa," povedala s pohľadom upreným na malého chlapca, ktorému bolo vidieť len vystrašený pohlad. "Ak sa nemýlim," dodala už s pohľadom uprenym na Louisa. Podišla o krok bližšie, pričom sa dostala od dverí, ktoré za sebou zabuchla.

"Čo od nás chceš?"

Našpúlila pery a pozrela sa na strop miestnosti. Následne sa sucho zasmiala. "Je vtipné, že ti musím odpovedať práve na tuto otázku," povedala, odtrhla pohla od stropu a znova sa zahľadela na Louisa. Naklonila hlavu nabok a premeriavala si ho od bosých nôh, cez kockovane pyžamove nohavice s rovnakým tričkom, až po tvár dospelého muža, ktorý vyzeral rovnako ako keď ho videla naposledy.
Naposledy ho videla zavreteho v miestnosti, v ktorej trpel a ona sa usmievala.
V miestnosti, z ktorej sa nikdy nemal dostať.
V miestnosti, kvôli ktorej by žila svoj sen. Žila by ako dáma vedľa mocného muža. Muža, ktorý obchodoval s nástrojmi, ktoré mohli brať životy. Mohla žiť život, v ktorom by nemusela rozmýšľať, koľko peňazí si musí odložiť, aby prežila nasledujúci mesiac. Nemusela by sa viac pozerať na cenovky pri nákupoch.
Žila by nádherný život.

Ale tento muž sa z tej miestnosti dostal.

A tak zničil šance na jej vysnívaný život.

A preto sa Kuni rozhodla, že zničí to, čo zničilo ju.

"Vieš, potešilo má, keď som zistila, že už s Harrym nie ste spolu," povedala sladkým hlasom a skrátila prestor medzi nimi. Podišla k nemu na vzdialenosť ani nie pól metra. Usmievala sa, pery mala spojené, boli akési plnšie, než si ich Louis pamätal. Bola pekná, až krásna. Roky jej len pridali na krase, to musel priznať. Vlasy akoby nepoznali starobu, boli sýto čierne, husté a lesklé v žiare tlmeneho svetla obývačky/predsiene. Oči mala zvýraznené tmavou linkou, mihalnice neprirodzene dlhé.

"Čo od nás chceš," zopakoval ticho Louis. Znova sa pozrel letmo na Jeremyho. Modlil sa, aby ostal sedieť na sedačke. Len tam ostaň sedieť, prosím.

Kuni zdvihla ruku a ostrými upravenými nechtami prešla po Lousiovych licnych kostiach. Upraveným nechtom ukazováka prešla cez líce, po krku až k značke označenia Alfou.

Bola tam. Navždy tam bude. Louis a Harry sú stále mates. Ani jeden z nich sa nerozhodol pre pretrhnutie puta. Stále bolo medzi nimi niečo, čo im to nedovolovalo. Či to bola láska nevedel ani jeden z nich. Louis sám sebe hovoril, že je to kvôli deťom. Odmietol si priznať, že ešte niečo stále k Harrymu cíti. Aj keď to tak bolo.