~ 12

2.1K 230 16
                                    

[A/N] Surprisee!

Dnes som tak unavená z roboty, že pomaly zaspávam. No učila som sa Geografiu, Biologiu, Angličtinu a Dejepis a keď som skončila, povedala som si, že trochu odreagovania na wattyse nezaškodí a tak som si niečo prečítala, okomentovala a pustila sa do písania. Nie je to kapitola, ktorá by bola nejak veľmi dlhá, no 1500 slov je akurát :) a je pol 11, takže som celkom dobre na tom. Ďakujem za krásne komentáre a za každú hviezdičku :3

Love u

puppy.







Čiernovlasý chlapec sa zhlboka nadýchol a zaklopal dvoma prstami na dvere. Do rúk si vzal krabicu, ktorú pred tým položil na zem k svojim nohám a pozorne sledoval číslo na dverách a dve mená vedľa zvončeka.

Zayn odvrátil pohľad od mien, keď sa dvere otvorili a odhalili blond chlapca. So zamračením sa pozeral na Alfu pred sebou a nevedel, čo má povedať, či urobiť.

"Čo tu chceš?" spýtal sa trpko.

Zayn sa neptrne mykol pri tóne, aký na neho Niall použil, no snažil sa zachovať si chladnú hlavu a nezrútiť sa k jeho nohám.

"Priniesol som ti tvoje veci, ktoré si mal u mňa. A naopak, prišiel som si po svoje veci, ktoré mám u teba," povedal Zayn bez menšieho zaváhania. Tú vetu si tak dlho opakoval cestouz domu. Nacvičoval si, čo povie, bez toho, aby sa mu roztriasol hlas.

Niall si zahryzol do vnútornej strany líca, poodstúpil od dverí, aby mohol Zayn vojsť do bytu.

"Polož krabicu do mojej izby na posteľ, zober si svoje veci a choď preč," povedal chladne Niall, zatvoril za Zaynom hlavné dvere a zmizol v kuchyni. Počul Zaynove kroky, ktoré mierili do jeho izby, no neodvážil sa ísť ho pozorovať pri tom, ako by si balil jeho veci do krabice.

Oprel sa rukami o kuchynskú linku, hlavu zvesil medzi ramená a snažil sa zadržať slzy, ktoré sa mu drali na povrch. Nechcel však vyzerať ako ten, ktorý to všetko ľutuje, aj keď tomu tak bolo. Chcel byť chladný, rovnako ako Zayn, ktorému, ako sa Niallovi zdalo, vôbec nevadilo, že už medzi nie je tá pomysliteľná čiara, ktorá vytvárala ich puto.

Zayn za sebou zatvoril biele dvere a oprel sa chrbtom o ne. Keď prešiel pohľadom po izbe, všimol si, že všetky jeho veci boli stále na rovnakom mieste, na akom ich nechal. Niall očividne nimi nehýbal, možno ich už tak nejako bral ako súčasť nábytku jeho izby. Nevedel si predstaviť svoju izbu bez Zaynovho oblčenia, kníh na nočnom stolíku, bieleho kábla od nabíjačky vedľa postele a večne položený pohár so srdiečkami od Nialla na pracovnom stole, na ktorom boli okrem pohára aj Niallove knihy, časopisy či pohádzané náramky. Boli to maličkosti, no také, ktoré doplňovali jeho izbu. Robili ju niečím iným.

Zayn si znova povzdychol, položil krabicu na ustlanú posteľ a vyložil z nej veci, ktoré v nej priniesol. Klamal by, ak by povedal, že si pár vecí nechal. Oblečenie, presnejšie. Doma, u rodičov, si nechal na posteli Niallove tričko, ktoré zvykol Niall nosiť u neho ako pyžamol, ak nejaké mal, a mikinu, ktorú si u neho nechal naposledy a príjemne voňala po OldSpice, ktoré Niall používal.

Všetky tie maličkosti, ktoré boli porozhadzované po izbe, si Zayn pozbieral do veľkej krabice a aj keď už mal všetko v nej, sadol si na posteľ a ešte ostal v izbe. Bolo to trochu strašidelné, možno úchylné, no Zayn miloval vôňu Niallovej izby. Možno to bolo obliečkami, oblečením alebo niečím iným, no vždy mu prípomínala jeho izba orgovánové kvety a ich vôňu.

☾King under your control |A/B/O|- l.s/z.h ☾Donde viven las historias. Descúbrelo ahora