"Ach, chlapče môj drahý, veľmi ma to mrzí."
Agar zvedavo dvíhol hlavu a mandolínu, na ktorej si veselo brnkal, odložil na zem vedľa seba. Čosi v obchodníkových očiach ho nezvyčajne upútalo a odrazu z toho nemal dobrý pocit.
"Pokojne si brnkaj, chlapče, nechcem ťa rušiť," predavač sa poškriabal na temene. Vzdychol. "Ani nevieš, ako mi to je ľúto. Budeš mi... Budeš mi veľmi chýbať."
Agar vyskočil zo svojho posedia za debničkou s uhorkami, objal ho a rozplakal sa.
Tak sa dnes dopoludnia dozvedel o tom, že obchodníka asi už viac neuvidí. Nerozumel tomu! Veď teplé jeradské leto bolo v plnom prúde, úroda bola bohatá, rovnako ako kupci a ich vrecká. Obchodník mu aj čosi vysvetľoval, keď držal jeho tvár vo veľkých dlaniach, ktoré voňali hlinou. Darmo, vzlykajúci Agar ho nepočúval. S kým sa bude rozprávať, čo bude robiť celé dni? Dokonca ani medzi deťmi chlapec nenachádzal kamarátov a teraz má prísť o posledného priateľa? Čo si počne v zime? "Chlapče môj, počúvaš ma?" Obchodník ním odrazu zatriasol. "Hovorím ti, aby si sa pýtal na Poľné závršie, ak ma niekedy budeš chcieť prísť navštíviť. Počuješ?" Hrubým prstom mu zotrel slzu z líca.
Teraz bol teplý večer. Agar sedel neďaleko hradnej Zlatej brány a čakal na princa. Rukami si objímal kolená. Celý svet sa mu videl neuveriteľne smutným. Mal sto chutí vstať a odísť, stratiť sa vo víre prúdiacich ľudí a nájsť v sebe stratenú chuť bytia. Dokonca, možno si včera z neho kráľov syn uťahoval. Prečo by tak urodzený človek zahadzoval svoj čas s takými, ako je on? Možno to všetko bol len klam fantázie. Už chytal poníkove oťaže zo zeme že odíde, keď sa pod bránou zhlukol dav.
Agar zbystril pozornosť a srdce sa mu rozbúšilo.
Keď sa ľudia pod otvorenou bránou rozostúpili, nad ich hlavami sa zjavil klobúk s perím. Kráľovič sa obzrel po námestí. Keď sa ich pohľady stretli, priamym krokom zamieril k nemu, v pravej ruke držiac koňa čierneho ako noc. Ľudia mu uhýbali z cesty. Agar vstal. "Pekný deň, umelec," Athlysole ho priateľsky pozdravil. Vyzvedal sa na chlapcove nové piesne či ako sa má jeho poník. Keď sa ho princ začal vypytovať na včerajšiu cestu, chlapec ho ostro prerušil.
"Prečo si sa chcel so mnou stretnúť?" dvihol hlavu, striehnuc na odpoveď.
Princovi sa veselo iskrilo v očiach, akoby sa dobre zabával: "Pretože..."
"Vaša najctenejšia jasnosť!" Obaja sa obzreli. Cez nádvorie si k nim razil cestu starý sedliak a mával klobúkom: "Prosím ponížene, Vaša jasnosť, ak by ste biednemu sedliakovi venovali chvíľku z vášho drahocenného času..." Na okamih utíchol a keď stál zopár krokov obďaleč, vytreštil oči na chlapca. Rýchlo sa však spamätal: "Keby bol váš najvýsostnejší otec tak dobrý a znížil by tie nehorázne dane za ošípané... Viete, moja Liňuška čaká malé a nebudem to mať ako zaplatiť. Drahý princ, ostanem zadĺžený! Môj nájomník by mi strechu sponad hlavy vzal a..."
Dostalo sa mu zdvorilej odpovede, pre Agara nepočuteľnej, pretože Athlysole sa obrátil chrbtom. Videl len chovateľa ako v rukách žuhve svoj beztvarý klobúk. Nakoniec akosi nemal námietky a s nekonečnými úklonmi a ďakovaniami, až sa chlapcovi točila hlava, sa vzdialil. Na konci ulice zastal, vyrovnal svoj pokrčený klobúk a frajersky si ho zarazil do čela.
"Poď!" Princ kývol na chlapca a vyšvihol sa do sedla spoteného vraníka.
* * *
YOU ARE READING
Kroniky Anethylgry
Historical Fictiono- Najvyššie hodnotenie - #2 v Historický román. o- Jednotlivé kapitoly sú doprevádzané hudbou a obrázkami. Pre ešte väčší zážitok z čítania.
