Kroniky Anethylgry

Kroniky Anethylgry - 9. kapitola III. časť

Ráno sa Agar prebudil ešte ustatejší, než aký zaspal. Slúžka položila podnos s raňajkami na stolík a odťahovala závesy. Do miestnosti preniklo ostré svetlo. Nevdojak pred ním žmúril oči.

„Pán Teodeníro chce, aby ste ho navštívil v salóne, malý pane," ozvala sa. „Hneď po raňajkách vám ukážem cestu. Mám vám pomôcť odieť sa, malý pane?"

Agar sa zapýril:„Nie. Ďakujem."

Slúžka dvihla bradu a zberajúc si sukne odišla z miestnosti.

Kusy nábytku boli potiahnuté čalúnením a zdalo sa, že do obkladu na stenách bolo vpustené zlato. Agar sa placho krčil na jednej z vysokých stolíc, zatiaľčo naproti nemu sa v hlbokom kresle topil mladý gróf, princov bratranec.

„Verím, že ti frištuk chutil, Agar."

Agar si pomyslel, že v to ráno by mu chutila aj kôrka chleba, tak ho biedna strava ciest vyhladovala. „Ďakujem."

„Páči sa ti Celyngar?"

„Veľmi." Na okamih mu napadlo, že sa zmieni o svojom otcovi, no čosi ho zarazilo.

„To rád počujem. Dúfam, že sa ti zaľúbi ešte väčšmi a budeš ho pokladať za svoj druhý domov. Chcel by som ti ho ponúknuť."

Veľké hodiny za Teodenírom odbili desiaty úder.

„Nerozumiem."

„Budem rád, ak tu s nami zostaneš." Gróf sa netrpezlivo predklonil. „Hoboň sa mi pri raňajkách zmienil o tom, ako sa ti zapáčil náš orchester. Ponúkam ti v ňom miesto - mohol by si hrať za týždennú mzdu v benákoch ako veľkí umelci."

Agar prekvapene zažmurkal: „To je veľa."

„Peňazí nie je nikdy dosť," gróf Teodeníro mávol rukou.„Môjmu otcovi z pokladnice chýbať nebudú a keď sa pánom Brodského panstva stanem ja, ešte ti aj pridám. Keď vyrastieš, za toľké peniaze budeš mať vlastnú zem, vlastné služobníctvo na statku, vlastné čriedy koní, kráv... čokoľvek. Rozumieš?"

Neodpovedal.

„To všetko si budeš môcť dovoliť..."

„Rozumiem vám. A ďakujem. Musím sa však opýtať princa, či mi to dovolí."

Teodeníro nadvihol obočie.

„Philipa? Mrzí ma to, Agar, ale to nie je možné... No už máš... koľkože? Šestnásť rokov? Slušný vek na to, aby si sa rozhodoval sám. Ja v tvojom veku..."

„Mám len štrnásť zím, pane."

Mladý gróf netrpezlivo cmukol: „No tak, dve zimy hore-dolu. Ja v tvojom veku som mal jasnú predstavu o svojej budúcnosti, videl som sa..."

„Ale prečo to nieje možné?" Agara rozbolel žalúdok v zlej predtuche. „Čo sa stalo?"

„Nič," odvetil pomaly Teodeníro. „Môj bratranec odišiel."

„Kam?" Agar vyskočil. „To mi vravíte až teraz, pane? Isto ma zabudol, prečo ste mu ma nepripomenuli? Čo ak ma budú hľadať!" Pod grófovým pohľadom sa posadil. „Kedy?"

„Včera večer. Veruže sa nechcel zdržať ani na noc. Šlo s ním niekoľko ďalších mužov, ktorí by ťa isto môjmu zábudlivému bratrancovi isto pripomenuli."