Princ zachytil chlapcov prekvapený pohľad a zdalo sa, že sa na ňom dobre baví: "Záfučina je hrozné miesto." Záhadný tieň v jeho očiach pominul. Vrátila sa do nich preňho príznačná iskra veselosti, ktorá zmizla pred piatimi dňami, keď odchádzali z Jeradu. No teraz to bol ten Philip, ktorého Agar poznal. Vojaci v ich blízkosti spomalili kone, pretože nik si nedovolil kráčať pred pánom, a keď sa posledný kôň odstúpil, chlapec sa uvidel hneď vedľa hlavného veliteľa Mliečnika a ďalších významných vojakov. O dva kone napravo Agar rozoznal Havranca.
Bol v samom čele družiny!
Sponad chlapca zahrmel Mliečnikov dôrazný hlas: "Máte pravdu, môj pane. Preto musíme nechať Záfučinu za sebou čo najskôr. Vietor teraz poľavil, avšak po západe slnka vždy zosilnie. Nemôžeme tu nocovať." Veliteľ v sedle naznačil úklon.
"Je takmer isté, že to stihneme."
Veliteľ sa zamračil. Chvíľu sa Agarovi zdalo, že o čomsi premýšľa, až napokon pustil z ľavej ruky otiaže a ukázal za seba.
Agar z poníkovho chrbta sprvu zbadal nozdry koňa idúceho za ním, potom plece ďalšieho, brucho koňa vedľa neho a nespočetne veľa dupotajúcich nôh. Až potom si uvedomil, čo veliteľ myslel. Spolu s kavalériou putovali krajinou i ťažké mračná.
"Budú tu čo nevidieť."
Princ sa zamračil, "Máte pravdu, veliteľ. Cval!" Posledné slovo vykríkol za seba a masa koní sa dala do dunivého pohybu. Skákajúci Daminol s vysokými teplokrvníkmi v pätách pripomínal veveričku.
"Do Celyngaru dorazíme asi o päť dní, čo poviete, pán Mliečnik?" Pokračoval Philip stojac v strmeňoch cválajúceho vraníka, aby zvieraťu odľahčil chrbát. Agar si pomyslel, že medzi zručnosti urodzených nepochybne patrí aj plynulé rozprávanie počas akéhokoľvek konského chodu.
"Ak našu cestu nič nepreruší, tak určite."
ESTÁS LEYENDO
Kroniky Anethylgry
Ficción históricao- Najvyššie hodnotenie - #2 v Historický román. o- Jednotlivé kapitoly sú doprevádzané hudbou a obrázkami. Pre ešte väčší zážitok z čítania.
