Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
Tvár hostinského bola červenšia než kedykoľvek predtým, keď skoro ráno stál uprostred toho zmätku, čo sa na jeho malom dvorčeku tlačili ľudia a kone chystajúce sa na urýchlený odchod. So sklonenou hlavou prešľapoval pred princom a v rukách držal hnedý mešec, veľký ako sedlá na chrbtoch jeradských koní: "Pane, vezmite si aspoň toto, na cestu..."
"Nechajte to už."
Brána sa roztvorila, akoby ju z pántov vyhodil. Okamžite sa ňou začali hrnúť kone.
Gerenad ho jemne štuchol do ramena a odmietavo krútil hlavou.
Agar mal dojem, že ten obrovský muž sa rozčapí pod nohami jeho poníka.
Hostinský naňho pozrel, akoby mu víno z pivnice ukradli. "Ver mi, malý vojak, že keby som mohol hovoriť skôr, tak to všetci viete už v ten večer, keď ste sem, pre Mocný osud, prišli." Pevnejšie mu zovrel pätu, až chlapcom myklo. "Prečítaj si pergamen v mešci, chlapče. I preto si ho musíte vziať."
* * *
"Stojte!"
"Nemôžeme..."
"Zastavte, drahý princ! Už zasa." Slnko už vyšlo nad obzor, svitol nový deň. Na stráni zaliatej zlatom babieho slnka ako starý dobrý otec bdel ranný opar. Kvapky rosy sa trblietali, akoby bola tráva posiata kryštálikmi.
Družina zastala. Niekoľkí vojaci zosadli púšťajúc svoje kone a zhŕkli sa na konci kavalérie. Neďaleko Agara a dvojčat zastal Lutnaj a mrzuto dvíhal ruky. "Ja už viac bylín nemám!"
Agar sa obzrel za seba. Keď sa kone odstúpili, uvidel jedného z lukostrelcov nepohnute ležať v tráve. Vôkol neho kľačali jeho spoločníci a kôň sa pásol obďaleč, so sedlom stiahnutým na boku.
Pomedzi stojacich vojakov si kliesnil cestu veliteľ. Krátko pokynul Lutnajovi, aby ho nasledoval, až sa obaja skláňali nad ležiacim Kalincom. Mliečnik odrazu vstal a neveriacky odskočil. Lukostrelec v tom momente pôžitkársky zachrápal. "Dotiahnite koni sedlo, prebuďte ho a nech nasadne. A vy ostatní sa vzchopte," pohľadom sa zastavil na niekoľkých s ledva rozlepenými očami, ktorým k pádu z koňa toho veľa nechýbalo. "Ak ešte niekoho vytratíme, zobudia ho kopije." Popchol koňa.
* * *
Ten nepožiteľne vyzerajúci korienok, ktorý im Lutnaj rozdal, pálil Agara v ústach. Podľa tvárí dvojčiat vytušil, že nie sú na tom ináč. No jeho účinky boli neodškriepiteľné. Celý deň prežili na jedinom korienku.
Postupovali ticho, obmedzili sa na nevyhnutné útržkovité vety. A preto výkrik spoza chrbtov začuli aj tí úplne vpredu.
